(Slávnosť Božieho Tela, 26. mája 2016) – Zaiste mnohí z vás navštevujú športové podujatia. Kúpite si lístok na štadión, zaujmete miesto a stávate sa fanúšikmi. Alebo chodíte do divadla, do kina, či na koncerty. Tiež si kúpite lístok, zaujmete svoje miesto a stávate sa divákmi alebo poslucháčmi. Dnes ste prišli sem do kostola, nekúpili ste si lístok, no predsa ste zaujali miesto a stávate sa…..
No a to je práve tá otázka. Čím sa stávate? Fanúšikmi, poslucháčmi alebo divákmi? To by bolo asi málo. Ak by to malo byť tak, potom by sme riskovali, či sme dobre pochopili to podstatné.
Nuž ale, čo je to podstatné? Asi tým najpodstatnejším dôvodom, prečo sem chodíme je naša spása, naše vykúpenie. Alebo inými slovami naša záchrana, oslobodenie a uzdravenie. Boh videl, že človeka nemôže zachrániť a plne oslobodiť ani jóga, ani ezoterika či gnóza, ba ani prirodzené alebo východné náboženstvá. Preto sa Boh rozhodol, že človeka zachráni On sám. A tak Boh oslovil človeka a uzatvoril s ním zmluvu. Po prvý krát v našej histórii uzavrel Boh zmluvu s Abrahámom asi tak 2000 rokov pred Kristom. Ale preto, že človek nikdy nebol rovnocenným partnerom Bohu a nikdy nedokázal byť celostne verný tejto zmluve, Boh obnovoval svoju zmluvu viac krát počas dejín, až túto zmluvu s nami spečatil tým, že poslal svojho Syna, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, a to práve pre našu záchranu a oslobodenie od hriechu a jeho následkov. V predvečer svojej smrti na kríži uzavrel Kristus s nami novú zmluvu, ktorá bude trvať až jeho druhého príchodu na konci vekov. Počuli sme dnes o nej v druhom čítaní, kde Ježiš hovorí: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, a dodáva, že vždy keď budeme jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde.“
Nuž teda tým podstatným, prečo sme sem dnes prišli, je Nová zmluva, ktorú s nami uzavrel Kristus. Avšak, drahí bratia a sestry, iste dobre viete, že každá zmluva, nato aby bola platná, musí mať dve stránky, ktoré sa k niečomu zaviažu. Práve preto, ste si dnes nekúpili lístok, ako to robíte keď idete na kultúrne podujatie. Dnes totiž nie ste ani fanúšikmi, ani poslucháčmi ani divákmi.
Dnes, a to pri každej sv. omši sme všetci pozvaní, aby sme sa stali právoplatnými partnermi zmluvy s Bohom. Jeho strana je jasná, On urobil všetko, čo pre našu záchranu urobiť mohol. Vydal seba samého za nás a v 6. kapitole evanjelia podľa Jána nám dáva Ježiš prísľub keď hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Čo však my? Čo je potrebné urobiť z našej strany? Prvým východiskom sú práve spomínané Ježišove slová: Ak chceme mať v sebe večný život je potrebné prijímať Kristovo telo a krv, sviatosť Eucharistie. Inými slovami je potrebné aktívne sa zúčastňovať na sv. omši, čo znamená pristupovať k sv. prijímaniu.
Druhým východiskom sú slová modlitby kňaza na začiatku bohoslužby obety, kde kňaz hovorí: „Dobrorečíme Ti, Bože, Pane svetov, že sme z Tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho Tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života“. Sme teda pozvaní, aby sme na paténu s chlebom položili všetko, čo je plodom zeme a práce ľudských rúk. Aby sme na tú paténu položili seba samých, naše starosti, problémy, našich priateľov ale i tých, ktorých je nám ťažko mať radi, aby sme tam položili všetku našu námahu, úsilie, jednoducho celý náš život i s jeho okolím. Je to dôležité, lebo potom, prichádza premenenie, keď kňaz pozdvihuje chlieb a kalich. V tom okamihu dochádza k niečomu veľkolepému, čo zasahuje celý vesmír. Chlieb a všetko čo sme vložili na paténu sa premieňa, transformuje sa v Krista. Francúzsky jezuita Teilhard de Chardin o tomto okamihu hovorí vo svojej knihe Pieseň vesmíru, vo svojou dialógu s hmotou: V tomto dialógu mu hmota hovorí nasledujúce slová: „Ty si ma potreboval pre svoj vzrast, a ja som Ťa čakala, aby si ma premenil“.
Drahí bratia a sestry, dnes a pri každej sv. omši nás Boh pozýva vytvárať a realizovať s Ním zmluvu. Novú zmluvu, v ktorej sa z Božej strany sám Boh vydáva za nás v Ježišovi Kristovi a to pre našu záchranu, pre naše oslobodenie a uzdravenie. A zároveň nás pozýva k spolupráci na premene sveta, ktorý nás obklopuje a všetkého, čo je nám zverené. Boh nám takto zveruje úžasné poslanie pre záchranu sveta. Každý z nás je pozvaný k tejto záchrane. K záchrane s použitím nadprirodzených prostriedkov. Ak samozrejme dovolíme Kristovi, aby nás premieňal a aby premieňal všetkých a všetko, čo mu prinášame na paténe. O tom že to je naozaj úžasné, za čo možno ďakovať len ďakovať, svedčí nakoniec aj samotný názov tejto sviatosti: Eucharistia, čo v gréčtine znamená Vďakyvzdanie.
Pridaj komentár