„Ignác” a „Exercície” (Duchovné cvičenia), sú dve slová, ktoré treba vyslovovať jedným dychom. Nie, že by bol Ignác jednoducho „objaviteľom” exercícií, to znamená duchovných cvičení. Duchovné cvičenie existovali vždy v dejinách náboženstiev a veriacich ľudí. Exercičnou knižkou dal Ignác tomuto duchovnému cvičeniu novú, účinnú formu. Táto účinnosť sa odzrkadľuje vo vete, že exercičná knižka “urobila” svätými viac ľudí ako má písmen. Či je tento výrok prehnaný alebo nie, jedno súhlasí: Ignác videl Duchovné cvičenia ako najhodnotnejší dar pre seba a pre Cirkev a dal ho do rúk svojej rehoľnej spoločnosti ako najdôležitejší pastoračný prostriedok. Bol vďačný, keď bola knižka Duchovných cvičení v roku 1548 oficiálne uznaná Cirkvou. Vtedy vytlačených 500 exemplárov do rúk vybraných exercitátorov je nepatrný počet oproti 1400 nasledujúcim vydaniam, ktoré sčasti prežili mnohé náklady.
Čo sú exercície?
Ignác to povie vo svojej prvej poznámke v knižke Duchovných cvičení:
“Výrazom Duchovné cvičenia označujeme akýkoľvek spôsob spytovať si svedomie, rozjímať, kontemplovať, ústne i v duchu sa modliť a iné duchovné činnosti, ako o tom bude reč. Lebo ako prechádzať sa, kráčať a bežať sú telesné cvičenia, práve takisto sa volajú duchovnými cvičeniami všetky spôsoby pripraviť a naladiť si dušu, aby sa pozbavila všetkých nezriadených náklonností a aby po zbavení sa ich hľadala a našla Božiu vôľu v usporiadaní vlastného život na spásu svojej duše.” (DC 1)
Exercície chcú byť pomocou pre človeka, aby jeho život bol šťastný a aby hlbšie načrel k prvotnej túžbe svojho života: k Bohu. Pritom Ignác predpokladá, že definitívne sa život človeka “vydarí” vtedy, keď sa stáva odpoveďou na Božie slovo lásky, ktoré ho tvorí, oslobodzuje a volá.
Čo sa deje na ceste exercícií?
Možno to vyjadriť rozličným spôsobom:
Pohľad zvonku: Niekto s utiahne na 30 dní (alebo na jeden týždeň alebo niekoľko dní) do ticha, má čas celý deň meditovať a modliť sa a v rozhovore s exercitátorom dostáva smernice pre ďalšiu duchovnú cestu.
Biblický pohľad: Niekto je pozvaný prejsť spolu s Ježišom jeho cestu v modlitbe a v rozjímaní a nechať sa tým zmeniť tak ako jeho učeníci. Tak zodpovedajú štyri týždne exercícií ceste evanjelia. Princíp a fundament exercícií zahrňuje prísľub, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Prvý týždeň zodpovedá volaniu evanjelia po obrátení. V druhom týždni sa prechádza od volania k nasledovaniu. V treťom týždni exercitant sprevádza Ježiša na krížovej ceste a vo štvrtom týždni je pozvaný na stretnutie so vzkrieseným Kristom. Na tejto ceste exercícií nejde v prvom rade o premýšľanie o základných biblických témach, ale o podujatie sa na cestu existencionálneho procesu spolu s Kristom. V tomto zmysle ” štyri týždne ” exercičnej knižky neudávajú časové úseky, ale označujú rozhodujúce fázy duchovného rastu.
To, čo sa odohráva na exercičnej ceste sa dá vyjadriť piatimi rozhodnutiami. Sú to spôsoby, ako sa ukazuje Božia láska, ale sú to aj pozvania pre človeka povedať áno na rozhodnutia „Božieho priateľstva k ľudstvu“, ktoré sa ukázalo v Ježišovi. (por. Tit 3,4):
Áno na stvoriteľskej láske.
Áno na vykupiteľskú lásku.
Áno na povolávajúcu lásku, ktorá udeľuje poslanie.
Áno na život lásky aj v umieraní.
Áno na víťaznú, vzkriesenú a zavŕšenú lásku.
Kto sa stotožní s týmto mnohonásobným Áno Božej láske, ten je si vedomý svojho oslobodenia k tvorivému životu, ten vie, že môže byť slabý a chudobný, ten vie, že je volaný svojím vlastným menom a má úlohu pre svoj vlastný život, ten vie, že aj v temnotách sa môže nachádzať zmysel a vo smrti život a že láska sa skrze vzkriesenie preukáže silnejšia ako smrť.
Kedy sú exercície ignaciánske v pravom slova zmysle?
Mnohé duchovné obdobia sa nazývajú „exercície“. Kedy sú exercície ignaciánske v pravom slova zmysle? Exercície sú ignaciánske v plnom zmysle:
– keď ich centrom je Boh, t.j. keď ich najhlbší cieľ je chcieť viesť človeka k stretnutiu sa s Bohom.
– keď sú orientované na cvičenie sa, t.j. keď sa o témach nielen rozmýšľa, ale keď sa nastúpi cesta vnútornej skúsenosti.
– keď sa vzťahujú na Krista, t.j. keď Ježiša, Božiu lásku, ktorá sa stala človekom a „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rim 5,6) nechávame rozhodovať o svojom vlastnom povolaní a poslaní.
– keď sú aktuálne, t.j. keď sa vždy zohľadní vlastná, existenciálna cesta jednotlivca.
– keď sú celistvé , t.j. celý človek, s telom a dušou, s hlavou a srdcom a ” so všetkými svojimi silami ” a svojimi celými životnými dejinami smie byť prítomný a robiť si exercície.
Pri jednoduchom čítaní pôsobí exercičná knižka „sucho“ a schematicky. Občas sa dokonca porovnávala s kuchárskou knihou, o ktorej platí: človek sa nenasýti receptom, ale uvareným jedlom. Tak sa aj po duchovnej stráne nenasýtime len čítaním exercičnej knihy, ale tým že sa bytostne podujmeme na exercície.
Nakoľko sám Ignác pokladá „exercičné jedlo“ za výživné, sa prejavuje v liste, ktorý píše svojmu bývalému spovedníkovi, a v ktorom ho naliehavo pozýva na exercície: Keďže to je to najlepšie, na čo môžem v tomto živote myslieť, pociťovať a porozumieť, aj preto, že si človek sám sebe môže osožiť, ako aj kvôli prinášaniu ovocia a tým pomáhať a osožiť mnohým. Konať si exercície, aby sme zachránili seba i svet? Mladý človek príde k rabínovi s otázkou čo môžem robiť, aby som zachránil svet? Rabín múdro odpovie: Presne toľko, ako ty môžeš prispieť k tomu, aby zajtra vyšlo slnko! – Ale čo potom osožili všetky moje modlitby a moje dobré skutky, celé moje angažovanie sa?, pýta sa mladík. Nato rabín odpovedá: Pomáhajú ti byť bdelý, keď vyjde slnko.
Azda by sa malo povedať: nechať na seba pôsobiť exercície, ako Mária nechala v sebe pôsobiť Božie Slovo.
(Ján Benkovský SJ spracoval podľa: Willi Lambert SJ, Z lásky ku skutočnosti)
(Fotografia: Albrecht Durer: Modliace sa ruky, 1508)
Pridaj komentár