V dnešnej modernej spoločnosti sa nezriedka možno stretnúť so sloganom: Kristus áno, Cirkev nie. Často však takýto postoj vyviera z rozličných zranení a predsudkov, pričom takíto ľudia sú uzavretí do seba a uzavretí voči Duchu Svätému. Ak sa v Obnove v Duchu Svätom otvoria voči uzdravujúcej moci Ducha Svätého, nachádzajú novým a hlbokým spôsobom vzťah ku Kristovi i lásku k jeho Cirkvi.
Spiritualita Obnovy v Duchu Svätom je jasne zameraná na Ježiša Krista, prežíva sa ako vrúcny osobný vzťah. Kristus, „ten ktorý krstí Duchom“, stojí v strede pozornosti. Prežívanie tohto vzťahu ku Kristovi skrze Ducha Svätého je akýmsi znovuobjavovaním kresťanstva – nie ako nejakej ideológie, filozofie alebo morálnej náuky, ale ako objavovanie stretnutia so živou osobou Ježiša, ktorý je prežívaný ako priateľ, záchranca, osloboditeľ, učiteľ, pastier, cesta a život sám. Ježiš sa stáva skutočnou alfou a omegou tak pre jednotlivca, ako aj pre celý svet. Ježiš je prežívaný ako Ježiš viery. Syn Boží, ktorý sa stal človekom, v ktorom telesne prebývala plnosť božstva, ktorý trpel a zomrel za nás a ktorému je zároveň daná všetka moc na nebi i na zemi a ktorý nám odovzdáva svoje dedičstvo Ducha Svätého. Tí ktorí prijímajú toto nové vanutie Ducha, objavujú, že Cirkev je Kristovým tajomným telom a že Kristus je prítomný uprostred cirkevného spoločenstva.
Toto nové, bezprostredné a dôverné zblíženie sa s Pánom, ktorému už nebráni nijaká opona ideí o Ježišovi, dáva celkom spontánne zrod novému aspektu, charakteristickému pre Obnovu v Duchu Svätom, novému zmyslu pre osobnú, živú modlitbu.
– (Pokračovanie zajtra….).
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár