citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Ako bolo povedané už na začiatku tejto kapitoly, najvýznamnejší aspekt vzhľadom na vývinové štádium medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa, ktorý zároveň úzko súvisí s jeho náboženským vývinom, je pocit viny. Tento fenomén náboženského vývinu má viaceré formy vzhľadom na rozličné vývinové etapy smerom k jeho zrelosti. Z tohto hľadiska možno rozlišovať medzi „pocitom viny psychickým, morálnym a náboženským, teda skúsenosťou hriechu“[1].

Je dôležité tiež poznamenať, že pocit viny nie je negatívnym javom v živote človeka, ako by sa mohlo zdať z toho, čo bolo doteraz povedané. Veď ak ide o zrelo vyvinutý pocit viny, ten je prejavom ohľaduplnosti, starostlivosti a lásky voči druhému.

Z hľadiska zrelých ľudských vzťahov je vlastne nevyhnutné, aby človek bol schopný vnímať bolesť druhého, aby sa vedel vcítiť do iného, byť zodpovedný za slovo alebo čin, ktorým sa dotkne, zraní či urazí druhého. Skôr než sa podrobnejšie zahĺbime nad pocitom viny, a to hlavne z hľadiska jeho vývinu ku zrelosti, zastavme sa pri celkom prvom štádiu citového vývinu, teda pri štádiu, keď pocit viny ešte neexistuje.

Neprítomnosť pocitu viny

Prvé vývinové štádium, ako sme opísali vyššie, nazval Kernberg štádiom „autistickým a symbiotickým“. Možno ho nazvať aj „utilitaristickým“, pretože v ňom ešte neexistuje vnímanie toho druhého alebo druhého vníma dieťa len ako svoju súčasť, ktorá je tu pre neho, aby ho využilo pre svoje potreby. Ak nastane porucha v tomto štádiu, teda ak dieťa neprejde úspešne k ďalšiemu vývinovému štádiu, patologické následky sa v dospelom veku objavia predovšetkým v narcistických a antisociálnych štruktúrach osobnosti. Inými slovami to znamená, že z pohľadu osobnosti s takouto poruchou, bude existencia druhého človeka preňho zaujímavá len natoľko, nakoľko to bude mať pre neho nejakú výhodu v zmysle príslovia „použi a odhoď“. Takýto človek nebude schopný empatie a citového priblíženia sa, či vžitia sa do ťažkostí iného a bude prežívať indiferentnosť voči utrpeniu iného, a to aj v prípade, ak bolesť zapríčinil on sám.[2] – Pokračovanie zajtra…..

(Úryvok z knihy: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života).

[1] SOVERNIGO, G.: Senso di colpa, peccato a confessione (Pocit viny, hriech a spoveď), s. 131.

[2] Porov. BISSI, A.: Il colore del grano : Crescere nella capacità di amare (Farba zrna: Rásť v schopnosti milovať), s. 87 – 89.