2Dnešnou nedeľu začíname týždeň, počas ktorého dávame viacerým dňom prívlastok „veľký“, či „veľká“.  Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. V ňom svätíme Veľký piatok, po ktorom prichádza Veľká noc.. Budeme svedkami veľkých udalostí.  V tichom týždni niet  prehliadnuteľných udalostí, či maličkostí, nad ktorými by bolo možné mávnuť iba rukou. Anselm Grün konštatuje a zároveň sa modlí: „veľký týždeň je najdôležitejším týždňom v mojom živote.  Daj Pane, aby som ho intenzívne prežil.“

Tak ako ho prežijeme? Ako sme ho v stave prežiť? Prežijeme opäť a nanovo jeho „veľkosť?“ Tie veľké udalosti dejín našej osobnej spásy. Počnúc  Kvetnou nedeľou kráčajúc k  Veľkonočnej nedeli. Vstup Pána Ježiša Krista do Jeruzalema, ustanovenie Večere Pánovej, Jeho smrť na Golgote a na tretí deň Jeho mocné vzkriesenie. Tá najväčšia dráma Veľkého týždňa  bude trvať približne 60 hodín, potom príde bolestná Golgota.  Sklamanie, žiaľ, bôľ, potom ticho.  A potom v prvý deň po sobote šok zo vzkriesenia a následná „mobilizácia“ Jeho učeníkov.

Počas nastávajúcich dní budeme si nanovo sprítomňovať tú najväčšiu drámu všetkých čias.  Drámu, pod ktorú sa „autorsky“ podpísal hriech nás všetkých. Rôzne scény a výjavy tejto drámy –  Pán Ježiš pred Annášom, Kajfášom, Herodesom, Pilátom. Všetci tí menovaní, ale aj tí mnohí ďalší  sa osobne  s Ním stretli. Boli Ním konfrontovaní. Museli k Nemu zaujať nejaké stanovisko. Rozhodnúť sa. Áno alebo nie. Iná možnosť nebola. Iná možnosť totiž neexistuje ani dnes. Ak ide o Spasiteľa sveta, tak zlatej strednej cesty niet. Ako vtedy, tak aj dnes! Náš Pán sám hovorí vo svojej kázni na hore: „nech je vaša reč : áno – áno, nie –  nie, lebo čo je nad to, je od zlého“ /Mt 5,33/. A reč odzrkadľuje naše rozhodnutia. Boh v Kristu  nám celým svojím životom potvrdil svoje: Áno! Tak sa nám prihovára aj na Kvetnú nedeľu. Svätému mestu sa nijako nevyhýba, hovorí mu svoje: áno! Ak by sme my vedeli, čo nás v ňom čaká, tak sa mu zďaleka vyhneme. On kráča v ústrety smrti.

Na Zelený štvrtok ustanovuje Večeru Pánovu, keď posledný krát večeria so svojimi učeníkmi. Posledná večera Pána má svoje tajomno. Zelený štvrtok by sme mohli tiež premenovať na Veľký štvrtok.  Práve kvôli poslednej večeri. Posledná večera napr. na Titaniku mala 11 chodov. Tak to bola večera ozaj len pre silné žalúdky. Posledná večera nášho Pána mala „iba“ 2 chody.  Bola to veľmi skromná večera.  Ale veľmi veľká svojím významom. Ani si nechcem predstaviť, že by jej nebolo. Náš Pán podával chlieb a víno. Podával seba samého. Na odpustenie našich hriechov. Podáva a ponúka aj dnes seba samého  hľadajúcim dušiam, túžiacim po odpustení.

Asi budete  nasledujúcou informáciou veľmi prekvapení. Denne v  priemere prijmeme vraj až 2.500 rozhodnutí. Až toľko! To je číslo, to je kvantum! Taký počet by sme určite nečakali. Napr. každé ráno sa rozhodujeme, čo si oblečieme, čo pripravíme na obed, ktorú TV stanicu budeme večer pozerať. V obchode sa rozhodujeme, aký druh chleba si kúpime, s kým sa stretneme,  s kým nie atď. Komu napr. dáme hlas vo voľbách, kam na dovolenku atď.  Proces rozhodovania býva v niektorej oblasti jednoduchý, niekde zložitejší. Potrebujeme čas na rozmyslenie a tým aj na rozhodnutie. Váhame, premýšľame, zvažujeme.  Oplatí sa, či nie.  Vždy je darom pre nás, keď sa máme na koho obrátiť s prosbou o radu. Rozhodovanie v niektorých oblastiach  je  také dôležité, že ovplyvní celý náš život. Výber povolania, životného partnera. A mohli by sme pokračovať ďalej.  Ak sme spomínali Titanik, tak je zaujímavou informáciou, že  doteraz  z neznámych dôvodov krátko pred jeho potopením bol zrušený nácvik  záchrannej  akcie. Niekto „kompetentný“  o tom rozhodol. Aj to bolo rozhodnutie. Žiaľ, osudné.. A koľko takých ďalších podobných, ale aj celkom odlišných prijmeme len počas jedného dňa. Správnych, ale aj nesprávnych. Áno, každé z našich rozhodnutí nás nejakým spôsobom vedie k Ježišovi, alebo od neho.

Náš Pán pri jednej príležitosti povedal: „ja som si vás vyvolil“ /J 10,13/. Nečakal na to, ako sa rozhodneš Ty.  On sa rozhodol pre teba!  Svoje rozhodnutie „za nás“ neprejavil krížikom na volebnom lístku, ale krížom na Golgote. To je jasné rozhodnutie pre nás. Ak si nás vyvolil, tak sa pre nás rozhodol. O tom Jeho rozhodnutí sú Vianoce. Opustil slávu neba, položili Ho do jasieľ z dreva. O Jeho neodvolateľnom rozhodnutí je Veľký piatok, keď sa nechal pribiť na kríž z dreva. Aj tie drevené jasle predznamenávajú vlastne jeho kríž, na ktorý sa tak veľmi aj podobajú. Otázka veľmi aktuálna aj dnes.  Pre koho sa rozhodneš dnes?

Počujme radu starého múdreho Božieho muža Mojžiša: „vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive ty i tvoje potomstvo“ /5 M 30,19/. [1]

[1] Príhovor inšpirovaný homíliu evanjelického pána farára Pavla Kušníra.

(Obrázok: Marc Chagall: Biele Ukrižovanie, 1938)