(Nedeľný príhovor, 21. októbra 2018) – Asi pred mesiacom sme si v evanjeliu vypočuli náuku Ježiša Krista o službe blížnym a dnes nám ju znova opakuje. Známy slovenský kazateľ, Ján Adamus, si kladie otázku: „Prečo?“ – a zároveň poskytuje jednoduchú a jasnú odpoveď: „Lebo služba blížnym je základným pilierom Kristovho učenia o nebeskom kráľovstve. Keď sám o sebe povedal: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. Preto Ježiš tak často svojim poslucháčom rozprával o službe.“
Využil k tomu aj situáciu, ktorá vznikla medzi apoštolmi, konkrétne medzi Jakubom a Jánom. Túžili po popredných miestach v nebeskom kráľovstve. Iným apoštolom to začalo vadiť a hnevali sa na bratov. Do tejto dusnej atmosféry vstupuje Ježiš a hovorí: „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. Kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“Pojem služby – ako hovorí ďalší významný slovenský kazateľ, Karol Moravčík -, je v Ježišovom posolstve je celkom kľúčový. Úmysel poslúžiť bol napokon aj v pozadí výzvy rozdať majetok (počuli sme o tom z evanjelia minulú nedeľu). Neprítomnosť ducha služby a presadzovanie moci kritizoval Ježiš aj pri pohľade na židovské manželstvo (predminulá nedeľa), kedy Ježiš považoval za Božiu vôľu ochotu poslúžiť v širších rodinných a spoločenských vzťahoch: „Veľký nie je ten, čo vládne, ale ten, čo slúži!“ V zásade je takáto služba láskou, ktorá si nepýta, ale vie dávať, darovať, darovať sa. Služba, ako ju chápe Ježiš, nie je popritom v protiklade s túžbou byť veľkým, s úsilím niečo veľké dosiahnuť. Ak však má byť podľa Ježiša nejaký úspech úspechom, musí byť v jeho pozadí naozaj duch služby, ochota milovať službou, nielen samotná snaha byť hore, byť viac ako ostatní. Tento duch služby sa má najvýraznejšie prejaviť v službe Bohu, v službe Božej veci vo svete, ktorú Ježiš nazýval Božím kráľovstvom. Toto Božie kráľovstvo nie je niečo oddelené od ostatného sveta. Je vo svete, uprostred sveta, ako alternatíva k tomu, aký je bežný svet, kde si ľudia často dávajú pocítiť, kto je hore a kto dolu. „Medzi vami to tak nemá byť!“, odkazuje nám Ježiš.

Apoštoli ukázali pravú ľudskú povahu. V každom človekovi je túžba vládnuť, ak nie nad skupinou ľudí, aspoň nad jednotlivcami. Z tejto túžby vznikajú všetky spory v manželstvách, v rodinách, na pracoviskách, v spoločenskom aj politickom živote. Z tejto túžby vznikajú všetky nepriateľstvá, vojny, ozbrojené konflikty a násilia. Túžba vládnuť je najstrašnejšia metla ľudstva, o čom hovoria aj hrozné štatistiky: – Od skončenia 2. svetovej vojny po dnešok sa udialo vyše 200 väčších alebo menších lokálnych vojen.\r\n– Ani jeden deň na svete neprejde bez dajakej vojny.\r\n– Peniaze, ktoré sa vydali na zbrojenie v rokoch 1962 – 1972 by stačili na postavenie piatich miliárd komfortných bytov, teda pre každého človeka na zemi jeden byt zdarma. – Peniaze, ktoré šli na zbrojenie v rokoch 1972 – 1982 by stačili na to, aby každý obyvateľ zemegule mohol počas päťdesiatich rokov dostávať zdarma toľko chleba denne, koľko potrebuje. Predstavte si takýto svet: každý obyvateľ má zdarma nový moderný byt a päťdesiat rokov zdarma chlieb. Tak by to vyzeralo, keby všade zavládlo Ježišovo učenie o službe. A že to myslel vážne, potvrdzuje pri Poslednej večeri, keď sa opásal zásterou a poumýval apoštolom nohy. Poslúžil im, aby si aj oni navzájom slúžili. Do svojho testamentu vložil aj túto vetu: Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, čo som ja urobil vám.


Lenže Ježišov testament ľudia akosi prestali plniť. Prečo? Stojíme pred tzv. tajomstvom zla. Vieme, že diabla charakterizujú dve slová: non serviam – nebudem slúžiť. Zakiaľ Ježiš hlása službu všetkým, diabol propaguje – nebudem slúžiť. A tu kdesi stojí človek, vyzbrojený slabou vôľou, ktorý sa môže rozhodnúť pridať k diablovi alebo ku Kristovi. Za túto službu sľubuje Pán nebeské kráľovstvo. Lebo jasne a jednoznačne vyhlásil, že nenechá bez odmeny ani pohár vody, podaný v jeho mene blížnemu. A skutočne znamením ozajstného ducha služby je radosť, ktorá je darom Ducha Svätého.

Azda všetci poznáme krásnu postavu otca Damiána de Veurster, ktorý pracoval na ostrove Molokai medzi malomocnými a napokon aj on sám sa nakazil touto chorobou. Pre malomocných bol všetkým: otcom, lekárom, kňazom… – skrátka sluhom. Na dôkaz uznania ho chcela vláda vymenovať za gubernátora ostrova. Ale otec Damián ponúknutú hodnosť odmietol s tvrdením: Kvôli titulu by som na ostrove malomocných nebol ani 24 hodín.

Takto sa napĺňajú v praxi Ježišove slová: Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. Kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Možno si ale poviete, že je strašné nechať sa nakaziť malomocenstvom, a to by sme asi nedokázali. Ale to nik od nás ani nežiada! Slúžiť iným znamená vidieť ich potreby, nevyťahovať sa nad nich, nemať patent na rozum, nestať sa diktátorom! To každý z nás môže dosiahnuť, a tak prinášať do každodenného života pokoj a bratskú lásku.