11

V prvom týždni duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly  sme pozvaní k sebapoznaniu, čo je prvá fáza kresťanského duchovného života. Znamená to spoznať, že som Bohom milovaný, povolaný k životu, uzdravený a omilostený skrze smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Táto milosť je nám daná skrze vieru a krstom je ustanovená ako formálna, oficiálna a posvätná. Viera a krst sú dve strany tej istej mince.

Druhý týždeň duchovných cvičení je zameraný na hlbšie spoznanie a nasledovanie Ježiša Krista. Ježiš naviac hovorí: “Ja som Cesta” (Ján 14:6). Moje prijatie spasenia ako daru je prijatím Ježiša ako Cesty. Ježiš nie je cestou, ktorú by bolo možné sledovať z diaľky, spôsobom akéhosi vonkajšieho napodobňovania. On je živou Cestou a môj život je do neho včlenený. Mám sa stať podobný obrazu Božieho Syna (Rimanom 8:29). Premeniť svoj život zvnútra, a to zjednotením sa s Kristom. Toto je obsahom viery/krstu.

Ide o aktivovanie nášho krstu, aby to už nebolo iba mŕtve slovo.

Kristus a ja sme jedno. Sv. Pavol to neustále opakuje. Vierou a krstom sme včlenení do Krista. S ním sme vstúpili do hrobu. Zomreli sme hriechu. Natoľko, nakoľko mu to dovolíme, natoľko nám dá silu žiť život bez hriechu. Vstali sme z mŕtvych spolu s Pánom. Teraz žijeme novým životom, rovnakým ako Pán, ktorý je po Božej pravici (Efezanom 2:6). Táto skutočnosť nám je nateraz skrytá, ale je absolútnou pravdou.

Toto všetko je obsahom slova nasledovanie. Bežná predstava je, že nasledovanie znamená ísť za majstrom a dať sa ním vyučovať. Kresťanské nasledovanie naopak znamená byť zjednotený a žiť ten istý život ako Majster. Takýto život musím prijať ako skutočnosť, a to prijatím Ježišovej mysle a srdca, jeho hodnôt vo všetkých oblastiach života. Konkrétne to môže znamenať:

  • uvedomiť si vďačnosť za dar spásy, moju hlbokú túžbu žiť v jednote s Ježišom a ponuku, aby som kráčal jeho Cestou.
  • rásť v poznaní a láske k Ježišovi, Slovu, ktoré sa stalo telom pre našu spásu
  • objavovať hodnoty, ktoré hlásal v evanjeliu
  • aplikovať ich vo vlastnom živote.

Sme povolaní ponúknuť samých seba. Môžem zakúsiť odpor ku tomuto pozvaniu. Znamená to, že ešte som plne nedosiahol slobodu Božích detí (Rimanom 8:21). Chce to trpezlivosť. Všetky modlitby druhého týždňa DC ma majú viesť ku väčšej slobode skrze kontempláciu mojej jednoty s Kristom, mojím Pánom. Tak ako táto sloboda narastá, zisťujem, že sa môžem opäť vracať ku tejto ponuke a robiť ju obsažnejšou.

Duch vchádza do môjho srdca a robí zo mňa Božie dieťa. Tam, kde je Pánov duch, tam je i sloboda, sloboda Božích detí. Môžem slobodne milovať, mám slobodu stať sa (duchovne) kýmkoľvek. Prežívam túto slobodu?

Ako použijem darovanú slobodu?

Kým sa chcem stať?

Čo chcem robiť?

O čom snívam, za čím túžim?

Aké sú teraz moje sny a túžby?

Hľadám vo svojej pamäti, kedy som bol inšpirovaný k úplnému sebadarovaniu. Nech snívam o čomkoľvek, niekde v hĺbke srdca je túžba/sen byť druhým Kristom. Sv. Ignác túžil zúčastniť sa výpravy pod velením mocného  kráľa, ale niekde hlbšie objavil skutočnú túžbu slúžiť Kristovi v jeho výprave proti diablovi. Chcem i ja bojovať po boku Ježiša? Chcem sa i ja podieľať na zápase za spravodlivosť a mier?

Hovorím Ježišovi o túžbach svojho srdca. Modlím sa, aby som dokázal povedať “Áno”, keď ma zavolá.

Nasledovanie Krista 

Ak si už uvedomujem svoju túžbu žiť v jednote a spojení s Ježišom a bojovať spolu s ním proti silám zla, môžem sa teraz zamerať na tajomstvo nasledovania, aby som zistil, čo to znamená “nasledovať Krista”.

Najskôr si pripomeniem, že som povolaný nasledovať nie neosobnú ideu, ale človeka z mäsa a krvi. Pred nejakými 2000 rokmi Ježiš z Nazareta skutočne kráčal po cestách Palestíny. Zotrvám pri tejto predstave. Venuj pozornosť slovám Ježiša: “Učeň nie je nad majstra” (Matúš 10:26) a “Kto je mojím učeníkom, ten ma nasleduje, takže kde som ja, tam je i on” (Ján 12:26).

A skutočne, nasledovať Ježiša znamená prekonať vlastnú pýchu a sebectvo, upustiť od svojho ega a “vyprázdniť sa” tak, ako to robil on (Filipanom 2:7). Ponúknem Ježišovi svoju ochotu, sformulovanú do vlastných slov, môžem sa pritom inšpirovať nasledovnou modlitbou:

Ježiš, ty si môj Pán a Pán všetkého stvorenstva. V prítomnosti Márie, tvojej Matky a všetkých svätých, chcem ti ponúknuť svoju službu. Chcem ťa nasledovať na ceste veľkorysej lásky a služby, ak mi v tom pomôžeš. Pomôž mi zbaviť sa môjho starého ja. Chcem vedome a dobrovoľne prijať skúšky a ťažkosti, ktoré sú na ceste k naplnenému plnohodnotnému životu. Túžim po chudobe, neúspechu a odmietnutí ako po prostriedkoch oslobodenia sa zo zajatia môjho ja, aby som sa tak mohol plnšie zjednotiť s tebou a prispieť k príchodu tvojho Kráľovstva.

 (Obrázok: Lucas Vorsterman (podľa P. P. Rubensa): Sv. Ignác z Loyoly,1621)