• Cieľ Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly – „zvíťaziť nad sebou a usporiadať svoj život“ …(DC 21).
  • Čo teda človek musí robiť? Existenciálna otázka. Čo musím robiť? Odkiaľ prichádzam? Prečo existujem? Aký je skutočný dôvod existencie človeka?
  • Odpoveď na tieto otázky je situované v PF (DC 23) – existenciálna odpoveď, ktorá odpovedá nielen na existenciu človeka, ale aj na existenciu vecí. Dôležitá formulácia, ktorá v sebe zahŕňa celý obsah DC.
  • Človek je stvorený, aby miloval blížneho  – toto dáva individuálny a sociálny zmysel pre človeka. Je to najlepší spôsob ako zvíťaziť nad sebou. V Evanjeliu čítame ako sa vykladač Zákona priblížil k Ježišovi a pýtal sa ho: “Ktoré je prvé – najväčšie – zo všetkých prikázaní?” Odpoveď Ježiša bola: milovať Pána… – človek musí žiť, aby miloval Boha. Toto je najdôležitejšia úloha pre človeka. Ježiš však nekončí odpoveď a pokračuje: Druhé je toto: “milovať budeš tvojho blížneho ako seba samého” (porov. 1Jn 2, 3-11; Jak 2, 1-13). Toto je hlavné poslanie človeka na zemi počas života. Toto je jasne vyjadrené v prvých slovách PF – prečo je človek stvorený – milovať (chváliť, vzdávať úctu, slúžiť)
  • PF – človek je stvorený, aby miloval Boha. Práva láska žiada postoj služby a identifikácie. (dobrý samaritán – choď a rob podobne – Lk 10, 23-27 – bez uprednostňovania osôb) Môžem si urobiť prvý reflexívny examen, aby som videl ako som až doteraz miloval svojho blížneho a čo musím urobiť do budúcnosti – hovorenie, zmýšľanie… Úloha nie je ľahká. Vyžaduje si veľa umenia. Veľa krát si totiž táto láska bude vyžadovať odmietnutie prosby milovaného, alebo ho aj vyučovať a upozorniť na chyby, ktoré má.
  • Milujúc blížneho, sa spasím – vybrať si totiž, že nebudem milovať, nie je iná vec, než začať hrešiť. Hriech je chyba a nedostatok lásky. Tým, že človek nemiluje, odsudzuje sa sám, prichádza k jeho deštrukcii a samo odsúdeniu. (Mt 25, 31-46; 1Jn 3, 17-19; Jak 2, 15-16) Treba dávať veľký pozor na voluntarizmus. (len pre vonkajšie diela)
  • Ostatné veci sú stvorené pre konanie lásky – veci sú inštrumenty – nástroje pre lásku. Ide o prácu, ktorá sa musí realizovať v postoji milujúcej služby – nie s cieľom vlastného prospechu alebo zisku. (porov. DC 236) Konkrétne veci nám hovoria o Bohu – sú jeho posvätným darom pre nás.
  • Tanto cuanto – konkrétny cieľ je milovať blížneho a veci sú prostriedkom pre túto lásku. Musíme ich preto tak aj používať – aby mi pomáhali milovať blížneho a zriekať sa ich natoľko, nakoľko túto lásku nepodporujú alebo jej úplne bránia. Veci, ktoré láske bránia nie sú vhodnými nástrojmi pre lásku.
  • Stať sa indiferentným – pomôcka pre lásku.

 

(Podľa Gonzalo Higuera SJ, spracoval p. Ján Benkovský SJ)