Psychológia a spiritualitaNastolenie problému

Psychológia je zbytočná, neužitočná, ba dokonca môže byť aj nebezpečne zavádzajúca. Áno, aj s týmto pohľadom na psychológiu sa možno dnes stretnúť, a to aj vtedy, keď ide o jej  vzťah k spiritualite a duchovnému životu. Vraj chce všetko vysvetliť len rozumom, na prirodzenej rovine, vraj popiera existenciu Zlého a neberie vážne hriech, a boli aj takí, ktorí tvrdili, že náboženstvo a vzťah k Bohu slúži len na riešenie vlastných neuspokojených psychických  potrieb, ako prekonať strach a pod.  Zaiste, ak by psychológ tvrdil, že pre niekoho, kto túži rozvinúť svoj vzťah s Bohom, je potrebné namiesto modlitby, meditácie a sviatostného života začať psychologickými rozhovormi alebo psychoterapiou, tak výhrady proti psychológii by boli určite namieste.

Na druhej strane, niektorí psychológovia alebo psychiatri tvrdia, že psychológia je autonómna veda, s ktorou nie je možné spájať skutočnosti, ktoré nemožno empiricky dokázať a overiť. Inými slovami, že duchovné skutočnosti a aspekty života viery, nemožno integrovať do otázok čisto antropologického charakteru. Iste je tiež pravdou, že ak by niekto chcel schizofréniu alebo endogénnu depresiu vyliečiť len modlitbou, pravdepodobne by rýchlo spoznal, že to jednoducho nefunguje, podobne ako ani zlomenú nohu či zápal pľúc nechceme vyliečiť len s upriameným zrakom do neba. Takéto nastolenie problematiky je zaiste jej veľkým zjednodušením, no zároveň je východiskom pre základnú otázku, na ktorú by sme chceli hľadať odpovede na nasledujúcich stránkach tejto knihy: Ako môže psychológia napomôcť k rozvinutiu autentického a zrelého duchovného života? V čom spočíva jej dôležitosť a kde má svoje limity?

Psychológia v súčasnom svete

Psychológia ako prirodzená ľudská múdrosť je tu odpradávna. Psychológia ako veda je však naopak veľmi mladá. Sigmund Freud, ktorý sa považuje za „nestora“ klasickej psychoanalýzy, vstúpil na scénu dejín len asi pred 100 rokmi. Prečo sa psychológia vo všeobecnosti stala takou významnou práve dnes? Zdá sa, že jej potreba pre človeka žijúceho v dnešnej modernej spoločnosti súvisí s mnohými spoločenskými zmenami posledných desaťročí, ktoré zmenili život jednotlivca i celého spoločenstva.

K tým zmenám zaiste patrí najmä nový a rýchly technologický rozvoj, nový životný štýl spojený so zmenami v urbanizačných štruktúrach, zmenený – podstatne viac autonómny spôsob života v mestských aglomerátoch, fenomén globalizácie a s príchodom internetu nové spôsoby komunikácie, strávenia voľného času, prežívania reality alebo naopak virtuálnej reality, záplava nesmiernym množstvom rozličných informácií  – to sú všetko procesy, ktoré hlboko ovplyvňujú ľudský život a psychiku jednotlivca i celej spoločnosti.  Hoci má dnes v západnom svete prakticky každý človek mobilný telefón, prístup na internet, komunikuje prostredníctvom elektronickej pošty s celým svetom, tak paradoxne, prežíva podstatne viac samoty a úzkostí ako kedykoľvek predtým. Rýchle, ba niekedy často šialené životne tempo príliš zamerané na vysokú pracovnú efektívnosť,  spojené s komplikovanosťou súčasnej spoločnosti charakteristickej svojou konzumnou, hedonistickou a individualistickou kultúrou, ho často stavia do situácií a pred otázniky, pred ktorými sa ocitá paradoxne bezmocný.

Človek je dnes v nebezpečenstve viac ako kedykoľvek predtým. Bez adekvátnej emotívnej výchovy spojenej s autentickou  hodnotovou orientáciou, sa môže ľahko dezorientovať. To má  negatívny vplyv na kvalitu jeho osobného života, prežívanej alebo neprežívanej opravdivej radosti a spokojnosti. Môže to taktiež negatívne ovplyvniť jeho vzťahy s okolitým svetom, osobitne vzhľadom na základnú bunku ľudskej spoločnosti, ktorou je nepochybne prirodzené spoločenstvo muža a ženy vytvorené v stálom rodinnom zväzku.  Zdá  sa  teda, že práve psychológia ako veda o ľudskej duši môže človeku dneška prísť na pomoc, aby mohol nájsť pevnú zem pod nohami.

Psychológia na ceste k Bohu

Stojíme tu však pred otázkou ešte konkrétnejšou – aké miesto môže mať psychológia v duchovnom živote? Čo môže poskytnúť tomu, kto túži prehĺbiť svoj život s Bohom a prežívať ho autenticky? Prv než sa dostaneme k odpovedi, položme si základnú, existenciálnu otázku: Čo je pre teba, pre mňa, pre nás v našom živote to najdôležitejšie? Ak sa na túto otázku pozrieme očami biblického príbehu, ocitneme sa pred Ježišom, podobne ako sa ocitol istý znalec zákona, ktorý mu položil podobnú otázku: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu odpovedal:  „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“(Lk, 10, 26 – 27). Podobnú odpoveď môžeme nájsť aj v duchovných cvičeniach svätého Ignáca, ktorý v časti nazvanej Princíp a fundament, píše: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu a takýmto spôsobom si spasil dušu a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený“.(Ignác z Loyoly, Duchvné cvičenia, čl. 23.)

Na pozadí týchto spiritulálnych odpovedí vzhľadom na podstatu života, by bolo zaujímavé položiť tú istú otázku aj niektorým významným predstaviteľom moderných dejín psychológie osobnosti. Ak by sme to trochu zjednodušili, možno by sme objavili, že Sigmund Freud vidí ako jednu z najdôležitejších veci v ľudskom živote redukciu napätia, čo on sám nazval „homeostáziou“. Carl Gustav Jung by možno zdôraznil význam archetypu vlastného Ja, teda Self, ktoré organizuje celú ľudskú bytosť do intregrálnej jednoty. Humanistickí psychológovia, ako sú Carl Rogers či Abrahám Maslow by zrejme ako to najdôležitejšie v živote videli vlastnú sebarealizáciu. Viktor Frankl by asi poradil hľadať zmysel, ktorý by mohol dať smerovanie celému životu. Každá z týchto významných osobností modernej psychológie bezpochyby prispela význačným spôsobom ku skvalitneniu ľudského života, asi by sme však márne u nich hľadali priame prepojenie na skutočnosti, ktoré presahujú, transcendujú samotný ľudský život. Ak však chceme hovoriť o vzťahu psychológie k duchovnému životu, otázka možnosti sebatrascendenie sa tu nedá obísť. Teda, či je vôbec možné, alebo za akých podmienok či akým spôsobom, stretnutie človeka s Bohom na zemi? (Úryvok z knihy: Psychológia a sprititualita. Základné psychologické aspekty duchovného života).