AP2791584_ArticoloVýchodiskom každej kresťanskej spirituality je odpustenie, ktoré dostávame ako dar od Krista. Na to, aby som ho obdržal, potrebujem si pripustiť  skutočnosť, že ho potrebujem – pripustiť, že som hriešny.

Každý z nás si osvojil a trpí mnohými mylnými postojmi, čo sa týka hriechu a odpustenia, ktoré nám bránia, aby sa na hriech pozreli očami milosrdného a odpúšťajúceho Boha. Príbeh hriechu a odpustenia je príbehom Božej lásky.  Najväčším znakom Božej lásky je odpustenie. Spoznať v sebe hriešnika, ktorý potrebuje odpustenie, je veľkým požehnaním.

Častým omylom je, že pritom skĺzneme k sebaobviňovaniu a výčitkám. Sebaobviňovanie a výčitky sú sebecké, deštruktívne, ochromujúce a nevedú ku spáse. Tieto pocity bránia môjmu vzťahu s Ježišom a spôsobujú moju uzavretosť, ako sa to stalo Judášovi. Ďalším omylom, ktorý úzko súvisí s predchádzajúcim, je chápanie hriechu ako porušenie zákona. Ľahko sa môže stať, že sa uzatvoríme v takomto zákonníckom chápaní. Tretím omylom je presvedčenie, že ak sa budem dostatočne snažiť, môžem sa vyhnúť hriechu. Hriechom farizejov bola ich snaha vlastným úsilím kontrolovať hriech. To ich viedlo k tomu, že popierali hriech a tým si zahatali cestu k oslobodeniu a spaseniu.

Potrebujeme prejsť od tohto falošného a zavádzajúceho vnímania k realite. Zlý duch nás neustále pokúša, aby sme opäť upadli do týchto omylov. Musím si uvedomiť toto pokušenie a odolať mu.

Najdôležitejšie je prežívať vedomie, že Boh je láska a mňa stvoril na to, aby som ho miloval celým svojim srdcom (porovnaj Princíp a fundament: Človek je stvorený aby …). Z toho vyplýva, že hriechom je odmietnutie milovať Boha. To je jediný hriech! Porušenie zákona je iba vyjadrením toho, že vzťah lásky je porušený. Čím hlbší je potom vzťah – vzťah lásky, tým viac poznávam a prežívam hriech ako nevernosť tomuto základnému vzťahu.

Všetko, čo mýtnik v evanjeliu podľa Lk 18, 13 povedal, bolo: “Pane, buď milosrdný mne hriešnemu”. To mu umožnilo prijať dar odpustenia a spásy. Peter je ďalším dobrým príkladom obrátenia. Keď sa Pán otočil a pozrel na neho, Peter zaplakal. Tiež sa potrebujem modliť, aby som dokázal plakať nad svojimi hriechmi. Slzy môžu byť znakom skutočnej ľútosti – lásky k Ježišovi, ktorý ma  tak veľmi miluje. Je nutné, aby sa každá modlitba ľútosti, ktorú sa budem v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov modliť, niesla v duchu Božej lásky. Boh nezatracuje (Rim 8, 34). Boh je láska. Boh mi vždy odpustí a miluje ma takého, aký som. Boh ma miluje i v mojom hriechu. Môj hriech je príležitosťou pre väčšiu lásku a milosť (Rim 5,20).

Ak som uistený o Božej totálnej láske, tak môžem pozrieť priamo na najhorší hriech a zlo, a tak dosiahnuť väčšiu lásku. Modlím sa za to, aby som sa dokázal hanbiť za moju chabú odozvu na Božiu lásku a za to, aby som neskĺzol k deštruktívnemu sebaobviňovaniu a výčitkám.

Hriech nie je možné vysvetliť a obsiahnuť rozumovo. Je to tajomstvo. Vo svojom rozume môžem pochopiť porušenie zákona. Ale spoznať hriech znamená súbežne zakúsiť v srdci Božiu lásku a svoje vlastné zlyhanie, odpovedať na ňu a prijať Božie odpustenie.

Preto sa potrebujem modliť za to, aby bol môj vlastný hriech odhalený pred mojou tvárou. Pozerám na svoje minulé hriechy. Nie je to nejaké cvičenie plné škrupulí ani príprava na spoveď. Je to pomôcka, ako si uvedomiť svoju hriešnosť, svoju pretrvávajúcu tendenciu k hriechu, a teda neustálu potrebu Boha. Potrebujem prosiť, aby mi bola moja hriešnosť odhalená. Moja hriešnosť ma bude vždy sprevádzať, ale taktiež i Božia milosť, ktorá mi odpúšťa a vedie ma cez neustály proces obrátenia sa od hriešnosti ku Božej láske.