rozlisovanie_InfanteZ osobnej skúsenosti Ignáca a prvých spoločníkov zostala načrtnutá duchovná línia, ktorá prenikala všetky aktivity prvých jezuitov, a ktorá sa zachovala ako definitívne dedičstvo v Spoločnosti Ježišovej: duchovné rozlišovanie.

V Duchovných cvičeniach sa vyjadruje najoriginálnejší a zároveň najjednoduchší základný návrh rozlišovania. Keď chceme podrobne preskúmať a vystihnúť myslenie Ignáca, musíme sa vrátiť na začiatok jeho Duchovných cvičení a všimnúť si prvú poznámku DC, veľmi jednoduchú a jasne vyjadrenú. Ignác hovorí, že Duchovné cvičenia sú na to, aby sa duša „pozbavila všetkých nezriadených náklonností a aby po ich zbavení hľadala a našla Božiu vôľu v usporiadaní vlastného života na spásu svojej duše“. (por. DC 1) Ide o hľadanie a nachádzanie spásnej vôle Boha, aby sa plnila, nech by to bolo pri voľbe životného stavu, ak sa ešte neurobil (169-188) alebo pri reforme osobného života (189) alebo, aby sa utvrdilo v nasledovaní Krista alebo špecifického povolania, podľa osobnej situácie každého jedného človeka.

Tiež je jasné, že nevyhnutnou podmienkou pre nasledovanie tejto vôle je „odstrániť zo seba všetky nezriadené náklonnosti“, ktoré zabraňujú alebo spomaľujú plnenie uvedenej vôle, a tak dosiahnuť úplnú aktívnu disponibilitu. Hľadanie Božej vôle tak môžeme vidieť v Duchovných cvičeniach od zhora až dolu. Hľadanie Božej vôle a nasledovanie bude vyžadovať zo strany exercitanta veľkú odvahu, veľkodušného ducha a slobodu, aby všetko robil v súlade s jeho najsvätejšou vôľou. (por. DC 5) A vo vrcholných momentoch sa Ignác znovu vráti k tomu, aby mu pripomenul, že cieľom je „plniť jeho najsvätejšiu vôľu“ (por. DC 91), a keď je treba prijať dôležité rozhodnutia, že je treba vybrať si tie, ktoré sú v súlade s jeho najsvätejšou vôľou. (por. DC 180)

Táto Božia vôľa sa k nám prihovára predovšetkým cez „Slovo, ktoré sa stalo telom“, cez Ježiša z Nazaretu, v ktorom sa ukrýva Božie tajomstvo. Najtypickejšími ignaciánskymi vyjadreniami, ktoré nám hovoria o Božej vôli sú: väčšia sláva Božia, väčšia služba Božia, väčšia služba chvála. Božia vôľa, ktorá sa hľadá, je preniknutá, ako sme už hovorili, dynamizmom „magis“, ktorý sa zjavuje špeciálnym spôsobom v Duchovných cvičeniach, v najdôležitejších meditáciách:

–          „výhradne si želám a vyberám to, čo ma viac vedie ku cieľu, pre ktorý sme stvorení“ (DC 23).

–          „tí, ktorí budú chcieť prejaviť väčšiu oddanosť a viac sa vyznamenať v úplnej službe svojho večného Kráľa“ (97).

–        „prosiť o prenikavé poznanie Pána, ktorý sa pre mňa stal človekom, aby som ho viac miloval a nasledoval“ (DC 104).

–          „aby som mohol lepšie nasledovať a napodobňovať nášho Pána“ (DC 109).

–          „tým, že si želám viac poznať Vtelené Božie Slovo, aby mu viac slúžil a nasledoval ho“ (DC 130).

–          „strpieť poníženia alebo potupu, aby som ho v nich viac napodobňoval“ (DC 147).

–          „aby som napodobňoval a viac sa podobal Kristovi“ (DC 167).

–          „tretí spôsob pokory, aby ho viac napodobňoval a nasledoval“ (DC 168).

–          „nasledovať toho, ktorého budem môcť viac cítiť na slávu a chválu Boha Nášho Pána“ (DC 179).

–          „prosiť o to, čo by bolo viac na jeho chválu a slávu“ (DC 180), atď.

Ignác vyžaduje alebo predpokladá taký postoj, ktorý nie je podpriemerný. Stále vyžaduje, aby sa človek neustále pýtal: „A čo ešte, Pane?“. Láska ku Kristovi rastie v takej miere, v akej sa viac vytvára potreba identifikovať sa s Ním, s jeho postojmi a hlbokými citmi, či dojmami, s jeho disponibilitou pred vôľou Otca.

(Ján Benkovský SJ, spracoval podľa: Carlos Palmés SJ, Del discernimiento a la obediencia ignaciana, s. 43-48)

(Fotografia: Francisco Infante: Artefakty, 1979)