Podobne ako vietor, no ešte bezprostrednejšie pochádza od Boha dych dýchania u človeka (Gn 2,7; 6,3, Múd 15,11). Tento krehký a chvejúci sa dych dýchania je pre živú bytosť tým, čím je vietor pre masívnu a nehybnú zem. Je silou, ktorá povzbudzuje a oživuje telo, pričom pre starozákonného človeka dych predstavoval najstaršiu a pôvodnú skúsenosť známky a znamenia života. Avšak Jahve, živý Boh, tiež vlastní dych, a práve jeho dych je pôvodcom tejto neviditeľnej sily v človeku a tiež vo všetkom žijúcom. Túto predstavu prináša už Kniha Genezis (Gn 2,7) – ruah, Boží dych, kým prebýva v človekovi, robí z jeho nehybného tela pohyblivú bytosť, živú dušu. Tento jednoduchý, ale súčasne hlboký obraz vraví, že človek nie je pánom tohto dychu a nemôže bez neho žiť. Keď dych vyhasne, človek umiera. Náš dych je teda z Božieho dychu, náš život z Božieho života, náš duch z Božieho Ducha.
Tento ľudský a zároveň Bohom vdýchnutý ruah už od počiatku viac-menej splýval s nepeš – dušou (hlavne v Gn 2,7). Neskôr však, keď zaniká živý antropomorfizmus raných opisov Boha, sa ruah stal jasnejší tým, čo charakterizuje nadprirodzeno a odlišuje Božie od čisto ľudského. (Iz 31,3; Jn 4,24) Začína sa objavovať tiež rozdiel medzi ruah a nepeš, pričom ruah si uchováva svoje bezprostredné spojenie s Bohom a označuje „vyšší“ čiže k Bohu smerujúci rozmer ľudskej existencie (napr. Ezd 1,1.5; Ž 51,14; Ez 11,19). Nepeš smeruje stále viac k vyjadreniu „nižšej“ stránky ľudského vedomia, sídla jeho záľub, citov a vášní. Týmto sa ešte neskôr otvorila cesta k ostrejšiemu pavlovskému rozlišovaniu medzi duševným a duchovným (1 Kor 15, 44-46).
Ruah ako miesto ľudského poznania a cítenia
Ruah predstavuje a ovplyvňuje aj vnútorný stav človeka (Iz 57,15; Ex 35,21), jeho horlivosť či žiarlivosť (Nm 14,24) alebo zlobu (1 Sam 16,23) a lož (1 Kr 22,22); všetko, čo zasiahne dušu, všetky dojmy a city človeka: strach (Gn 41, 8), hnev (Sdc 8,3), radosť (Gn 45,27) a tiež zmysel pre umenie (Ex 28,3); vedie k poznaniu a daruje múdrosť. Boží duch, alebo dych je zároveň kvalifikovaný rozličným spôsobom podľa činnosti, ktorú ako istý princíp spôsoboval. Starý zákon hovorí napríklad o duchu inteligencie (Ex 31,3) či o duchu múdrosti (Dt 34,9). Slovo ruah teda vyjadruje samo ľudské vedomie, ľudského ducha. Odovzdať tohto ducha do Božích rúk (Ž 31,6; Lk 23,46) značí vydýchnuť svoj posledný dych a súčasne odovzdať Bohu svoje jediné bohatstvo, samo svoje bytie. – (Pokračovanie zajtra….)
(Úryvok z knihy: Ruah – Pneuma – Duch,…)
Pridaj komentár