V čom možno pozorovať rozdiely v pohľade na Ducha Svätého a jeho pôsobenie v Skutkoch a v spisoch apoštola Pavla? Po prvé, Skutky opisujú skúsenosť Ducha Svätého, ale ešte v nich nebadať nejakú určitú formu učenia, tú nachádzame až v spisoch apoštola Pavla. Po druhé, Skutky opisujú pôsobenie Ducha v procese rastu Cirkvi zvonka, kým pre Pavla je pôsobenie Ducha záležitosťou týkajúcou sa vnútra každého jej člena. Po tretie, v Skutkoch je pôsobenie Ducha charizmatické a je normálnou súčasťou každého kresťana, kým pre Pavla je toto pôsobenie viac predmetom viery ako skúsenosti, pričom si je zároveň vedomý, že nie všetci kresťania musia mať skúsenosť Ducha.
Z akých prameňov Pavol čerpal? Boli to predovšetkým jeho osobné skúsenosti, pričom jednou z nich je zaiste udalosť pred Damaskom, kde bol „zrazený“ Kristovým svetlom a v Damasku bol „naplnený Duchom Svätým“ (Sk 9,17). Druhým prameňom bolo svedectvo apoštolov a ich učenie (porov. Gal 1,18-20) a život prvotnej Cirkvi, ktorá je Kristovým telom a Duch akoby jeho dušou.
Pavol stojí na vrchole jednej tradície s najvätším bohatstvom a najčastejším udávaním Ducha Svätého, pričom z 379 miest v Novom zákone, ktoré sa vzťahujú na Ducha Svätého, je asi 146 pavlovských. S Pavlom vstupujeme do sveta plného vzrušenia, dramatických zvratov, nesmiernej výšky a šírky. Kto je však nositeľom takejto činnosti? Duch Boží, Duch Ježiša Krista, Duch Svätý? Pavol si takúto otázku nepoložil, a teda ani neodpovedá špekulatívnym teoretikom. Pavol je duchovným človekom, Duchom je celkom preniknutý, skutočnosť a bytie Ducha prežíva, avšak jeho výkladom a úvahami sa nezaoberá. Pre Pavla je Duch Svätý Duch Vzkrieseného, ten, ktorý naplňuje mladú Cirkev darmi, vrúcnosťou viery a láskou. Je to „sila a moc“ vnútorného človeka, ktorou je premenený – ako sám Pavol.
Duch Svätý nám otvára prístup k Bohu
Duch nám celou svojou činnosťou otvára prístup k Bohu, zapája nás do živého spoločenstva s Bohom, vovádza nás do posvätných hĺbok a zjavuje nám „tajomstvá Božie“ (1 Kor 2,10n). V Duchu poznávame Krista a vyznávame, že „Ježiš je Pán“ (1 Kor 12,3); v Duchu sa modlíme k Bohu (Rim 8,26) a nazývame ho jeho menom: „Abba, Otče“ (porov. Rim 8,15; Gal 4,6). Duch Svätý zjednocuje, lebo je Duch Boží, a tiež posväcuje (porov. 2 Kor 1,22), lebo je Duchom Svätého Boha. Od chvíle, keď vlastníme Ducha, nič na svete nás nemôže zahubiť, lebo Boh sa nám daroval a my žijeme v ňom.
Duch Svätý je Duchom osláveného Pána
Skúsenosť Ducha Svätého u apoštola Pavla je výlučne a priamo zameraná na veľkonočné udalosti, na zmŕtvychvstanie a oslávenie Ježiša ako Krista a Pána. Vo viacerých Pavlových textoch Kristus a Duch sú stavaní do jednoty (porov. 1 Kor 6,11; 12,13; Rim 9,1). Preto Pavol neoddeľuje Krista a Ducha, život „v Kristovi“ a život „v Duchu“. „Žiť, to je Kristus“ (Gal 2,20) a je to tiež Duch (Rim 8,2.10). Byť „v Kristovi Ježišovi“ (Rim 8,1) znamená žiť „Duchom“ (Rim 8,5). Dar Ducha Svätého, to je prítomnosť Pánovej slávy v nás.
Duch Svätý je životným princípom Cirkvi
Podľa Pavla náš život v Kristovi – alebo jeho život v nás – má ekleziálny charakter, pričom Duch Svätý zohráva rozhodujúcu úlohu pri budovaní Cirkvi (porov. 1 Kor 12,13b). Ktokoľvek je zjednotený s Kristovým osláveným telom a je preniknutý Duchom skrze vieru a krst, kto sa sýti chlebom a vínom Poslednej večere, je duchovne – a teda reálne – časťou Kristovho Tajomného tela. Cirkev a Duch sú teda nerozlučne spojení. Ba možno povedať, že nové stvorenie narodené z Ducha je Cirkev. Skúsenosť Ducha sa prežíva v Cirkvi a otvára prístup k tajomstvu Cirkvi, ktorá však nie je Cirkvou Ducha, ale Duch je jej životným princípom (porov. 2 Kor 3,3). Charizmy Ducha Svätého v živote Cirkvi sú o to vzácnejšie, čím účinnejšie prispievajú k budovaniu Cirkvi (porov. 1 Kor 12,7; 14,4n) a k posväteniu Božieho chrámu (porov. 1 Kor 3,16; Ef 2,22). Duch Svätý trvalo pracuje na jednote Kristovho tela (porov. 1 Kor 12,13) tým, že bez prestania obnovuje svoju činnosť a svoje dary. Tento Duch zjednotenia – komúnie (porov. Ef 4,3; Flp 2,1), rozlieva svoj najvyšší dar lásky v srdciach (porov. 1 Kor 13; 2 Kor 6,6; Gal 5,22; Rim 5,5), a všetkých spája vo svojej jednote (porov. Ef 4,4).
Duch Svätý ako prameň nového života
Duch nás uspôsobuje, aby sme sa stali služobníkmi Novej zmluvy (2 Kor 3,6). Namiesto existencie odsúdenej a poznačenej už smrťou, nastúpil život. Namiesto hriechu, ktorý nám bol uložený zákonom tela, nastupuje zákon Ducha a spravodlivosti (Rim 7,18.25; 8,2.4). Namiesto skutkov tela nastupuje ovocie Ducha (Gal 5,19-23). Odsúdenie, ktoré uvalilo na hriešnika ťarchu Božieho hnevu, uvoľnilo miesto pre pokoj a radosť Ducha (porov. 1 Sol 1,6).
Nový život v Duchu Svätom vykresľuje Pavol v Liste Títovi (Tít 3,5). Výraz znovuzrodenie sa vyskutuje aj v helenistických mystériách a v stoickej filozofii, obsah je však rozdielny. Podľa Pavla novosť vychádza z krstu v Kristovi a realizuje sa v nás mocou Ducha Svätého.
„Sme novým stvorením“ (porov. Gal 6,15) a v Duchu nám nechýba nijaký dar (porov. 1 Kor 1,7), ale je nám daný v boji, lebo v tomto svete máme Ducha iba ako „záloh“ (2 Kor 1,22; Ef 1,14), ako „prvotiny“ (Rim 8,23). Život v Duchu je tak napätím medzi už a ešte nie. Žiť novým životom v Duchu Svätom znamená zároveň prežívať konflikt medzi starým a novým životom, medzi telom a duchom (porov. Rim 7,14-25), znamená to zvládnuť život v sile nádeje a očakávať premenu sveta a vlastného života (Rim 8,18-30).
„Ak Duchom žijeme, Duchom aj konajme“ (Gal 5,25). Duch Svätý má teda moc v Kristovi pretvoriť telesných a nedospelých ľudí na „duchovných ľudí“ (1 Kor 3,1).
Znamenia a dary Ducha Svätého v službe Kristovho Tela
Znamenia a dary Ducha Svätého sú veľmi bohaté a pestré. Všetky, od prevažne vonkajších chariziem, ako je dar hovoriť rozličnými jazykmi, prorokovať alebo uzdravovať (1 Kor 12,28n; 14,12), až po „vyššie dary“ (1 Kor 12,31) viery, nádeje a lásky, sú v službe evanjelia, ktorému vydávajú svedectvo (1 Sol 1,5n; 1 Kor 1,5n), a v službe Kristovho tajomného Tela, ktoré budujú (1 Kor 12,4-30). Pavol vo svojich spisoch podáva aj kritériá pre správne používanie chariziem Ducha Svätého, ktoré „každý dostáva na všeobecný úžitok“ (1 Kor 11,7). Vzhľadom na tento všeobecný úžitok Pavol ako kritérium pravosti chariziem vyslovuje tri kritériá pre ich používanie v kresťanskej komunite: a. disciplína v komunite (1 Kor 14,27-33); b. potreba pochopiteľnosti pre iných (1 Kor 14,19) – pretože hovorenie v jazykoch neslúži iba na sebavyjadrenie; c. rozlišovanie. Pavol ďalej hovorí o ovocí tela a o ovocí Ducha, pričom prvým ovocím Ducha je láska (Gal 5,18-23). Láska je však niečo viac ako len prvé slovo v zozname, ktorý Pavol spomína v Liste Galaťanom, kde vymenováva ovocie tela a ovocie Ducha (Gal 5,18-23). Láska ako dar Ducha Svätého je všetko obopínajúci a všetko prenikajúci tvorivý princíp (Rim 13,10). Láska v našich srdciach, o ktorej hovorí Pavol, je Božia láska (Rim 5,5).
(Úryvok z knihy: Ruah – Pneuma – Duch….)
Pridaj komentár