(8. cezročná nedeľa, 26. 2. 2017) – Prvé dnešné čítanie zo Starého zákona pochádza z čias babylonského zajatia. Židia si v tom čase ťažkali: Boh na nás zabudol. Prorok nepovedal, ako sa vyrieši ich ťažká situácia, ale pripomenul dôvod nádeje: Boh je predsa láskavejší ako akákoľvek matka. Podobne nás v dnešnom evanjeliu povzbudí Ježiš, aby sme sa nechali viesť Bohom a spolupracovali s ním. V druhom čítaní počúvame apoštola Pavla: Nechce nič iné, iba slúžiť, a prosí, aby ho nesúdili ľudia, len Boh sám.
K najhodnotnejším dielam slovenského filmového umenia patrí dielo Ela Havettu „Ľalie poľné“. Hrdinami tohto diela sú ľudia, ktorých ťažko poznačila prvá svetová vojna, chlapi, ktorí síce vojnu prežili, ale všelijako poznačení na tele i na duši sa už nezaradili do normálneho života. A tak žili ako ľalie poľné – voľne, bez starosti o to, čo prinesie zajtrajšok, ale aj bez šance na domov a rodinu. Film je poeticko-snový, s mnohými skvelými obrazmi a myšlienkami o ľudskej existencii, odborníci ho radia ku klenotom slovenského filmu. Kto pozná Sv. Písmo, objaví v názve filmu narážku práve na Ježišovu metaforu o ľaliách poľných, ktoré nám dáva za vzor dnešné evanjelium.
Ježišove slová, že máme žiť ako nebeskí vtáci a poľné ľalie – slobodne, bez úzkostlivých starostí – patria v Matúšovom evanjeliu k textu, ktorý sa nazýva „Reč na hore“. Túto Ježišovu reč pokladáme za podstatu, jadro celého evanjelia. Text začína v piatej kapitole vyhláseniami o blahoslavených. Práve na prvé blahoslavenstvo (blahoslavení chudobní v duchu) nadväzuje Ježišova reč o poľných ľaliách. Ježiš nám tu hovorí: Kto svoje srdce venoval Bohu a naozaj verí tomu, že Boh je dobrý, nestane sa otrokom svojich každodenných starostí, zachová si radosť a slobodu a smeruje do Božieho kráľovstva.
Povzbudeniu, aby sme mali slobodnejší postoj voči bežným starostiam, predchádza v evanjeliu upozornenie, že nik nemôže slúžiť dvom pánom. Jedným pánom sa mieni Boh sám, druhým mamona. Mamonou sa myslia peniaze, ktoré sa zbožštili. Týmto dvom pánom nie je možné slúžiť súčasne: pravému Bohu i božstvu peňazí. Ježiš to takto povedal preto, že uctievanie Boha i božstva peňazí sú si v niečom podobné – nárokujú si celého človeka. Kto si uctieva Boha naozaj, dáva sa mu celý. Komu ide o peniaze, prepadne tejto túžbe celý. V tejto celostnosti je však veľký rozdiel. Kto slúži Bohu, zažije slobodu, kto prepadne peniazom, stane sa ich otrokom. Z histórie kresťanstva vieme, ako rozhodovanie medzi službou Bohu a majetku radikálnym spôsobom riešil syn úspešného obchodníka z Assisi, sv. František. Že nebol blázon a že si zvolil dobre, keď si zvolil sestru chudobu (ako hovorieval), vieme aj podľa toho, koľko ľudí jeho príklad inšpirovalo, koľko radosti z jeho odkazu zostalo medzi ľuďmi až podnes, koľko solidarity, bratstva a sesterstva (dokonca aj k prírode) prinieslo nasledovanie jeho príkladu. Opačný príklad máme vo svetovej literatúre výstižne zachytený v známom príbehu „Malý princ“ podľa A. Exupéryho. Spisovateľ vo svojej rozprávke spomína návštevu Malého princa na planéte, kde žil biznismen. Ten stále počítal, čo všetko vlastní. Chlapec odišiel z jeho planéty s poznaním, že treba rozlišovať opantanie vlastníctvom a osobný vzťah k tomu, čo vlastníme. Rozlišovacím znakom je naša osožnosť: „Pre moju kvetinu je osožné, že ju vlastním…“
Podobne rozmýšľal Ježiš. Nehovoril o protiklade života v majetku a chudobe, ale o protiklade života v slobode a neslobode, v radosti a strachu, v hľadaní Božieho kráľovstva a hľadaní svojho zaistenia sa. Rozlišovacím znakom je naša osožnosť pre to, čo máme, pre tých, ktorých máme. Podľa evanjelia Ježiš pomenoval to prvoradé takto: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo, ostatné sa vám pridá.“ Ježiš tu označuje za rozhodujúcu našu motiváciu, presvedčenie, vieru. Vo svete sa však uvažuje skôr opačne – najprv sa zabezpečme a keď nás to bude baviť a nájdeme sa čas, môžeme sa venovať aj Bohu. Zo socialistických čias si pamätáme, ako sa hovorievalo, že prvá je materiálna základňa, potom duchovná nadstavba (kultúra, umenie a pod.). Táto predstava vychádzala z presvedčenia, že prvotná je ekonomika; keď ona funguje, potom môže prísť na rad všetko ostatné. Na prekvapenie si v tomto bode vlastne neprotirečia tzv. kapitalisti a tzv. socialisti – že najprv je matéria, potom duchovno. Dokonca aj moderná humanistická psychológia tvrdí, že ak chce človek smerovať k duchovným hodnotám, najprv musí uspokojiť potreby materiálneho charakteru.
V tomto bode im však zásadne protirečí evanjelium, keď hovorí: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo! Táto výzva nesmeruje k naivnému spoliehaniu sa na Boha. Boh, v ktorého veríme, nie je čarodejník ani rozdávač lacného chleba. On je Pán, ktorý vyzýva každého z nás: Rob niečo! Pomôž svojmu blížnemu! Sme ako klas, sme ako obilné zrnká, ktoré raz budú osožné pre druhých. Nech sú nám tieto obilné klasy a Ježišove poľné ľalie nielen peknou predstavou, ale skutočnosťou, v ktorej sa bez akejkoľvek naivnosti dokážeme nájsť, ktorú dokážeme žiť!
(Homília vdp. Karola Moravčíka)
27. februára 2017 at 10:36
Ozaj pekná homília! Škoda, že som ju nemohol počuť. Vďaka za možnosť prečítania.