16Ide jeden o základných pilierov v duchovnom učení sv. Ignáca. Sv. Ignáca veľmi zaujíma, aby osoba, ktorá si robí cvičenia vedela rýchlo vstúpiť do seba samého, do svojich vnútorných skúseností, aby vedela vstúpiť do dynamiky základných otázok, a tiež aby vedela rozpoznať Božiu prítomnosť – Boha, ktorého treba neustále v živote hľadať.

Sv. Ignác v Pravidlách, aby sme vycítili a spoznali rozličné hnutia (DC 313-327) v bode DC 319 píše, že keď je exercitant v stave neútechy, veľmi osoží proti nej reagovať a to tak, že sa viac modlíme, rozjímame, predlžujeme si spytovanie svedomia a nejakým vhodným spôsobom sa viac venujeme pokániu.

Duchovné cvičenia majú okrem iného aj pastorálnu, či duchovnú úlohu, v rámci ktorej spytovanie svedomia má veľmi významné miesto:

  • byť stále hľadajúcim v živote
  • starostlivosť o duchovné dispozície pre rozvoj kresťanského života
  • téma spytovania svedomia je prítomná v každej duchovnej skúsenosti DC – a teda v celom duchovnom živote
  • nech sa nachádzame v akejkoľvek životnej a duchovnej situácii, spytovanie svedomia je základným potrebným inštrumentom a prvou fázou rozlišovania

Predpoklady alebo motívy spytovania svedomia:

Sv. Ignác v bode DC 32 píše, že všeobecné spytovanie svedomia je pre očistenie a lepšie vyspovedanie. Ignác predpokladal, že v človekovi jestvujú trojaké myšlienky: jedna je moja, ktorá povstáva z mojej slobody a druhé dve , ktoré pochádzajú zvonku: jedna od dobrého ducha a druhá od zlého. Tento bod môžeme tiež nazvať, že je základným dokumentom tzv. duchovnej a teologickej antropológie. Ignácovi ide o to, aby človek sledoval Božie pôsobenie vo svojom srdci. Zároveň tento bod je dorazom jeho duchovného života, jeho putovania z Loyoly do Ríma: examen a rozlišovanie.

Ako to Ignác prežíval:

  • mal veľa vnútorných konfliktov a zápasov
  • nakoniec nachádza pokoj
  • pomáhalo mu spytovanie svedomia, ktoré sa pre neho stalo účinným nástrojom duchovného života.

Túto skúsenosť opisuje najmä jeho Autobiografia. Ignác tak zistil, že vo vnútri človeka je neustály pohyb. Chcel sa ich naučiť poznávať a vedieť ich prečítať – pomocou mu bolo práve spytovanie svedomia.

 

 

Vlastné myšlienky: z mojej slobody a vôle

Vždy keď na naučíme vnímať svoje vlastné myšlienky, otvárame cestu k dobrej a zdravej životnej voľbe a cestu k dobrému rozhodnutiu. Vnútorný svet totiž býva neraz plný kontrastov a duchovný svet býva plný konfrontácií. Je preto dôležité, aby sme boli disponovaní pre to, aby sme hľadali a našli Božiu vôľu. Predpokladom tohto je dobré spytovanie svedomia – examen. Znamená to vstúpiť do najintímnejšieho „ja“ – čo je cesty k slobode a toto konfrontovať s myšlienkami, ktoré prichádzajú zvonku. Akákoľvek myšlienka, ktorá podmieňuje moju slobodu nie je moja, až kým mi to spytovanie svedomia nevysvetlí a kým mi v tom nepomôže duchovné rozlišovanie. V tomto zmysle ide najmä o svet emócií a myšlienok, ktoré ovplyvňujú našu slobodu. Dôležitou pomocou je tiež duchovné doprevádzanie.

Aká je teda úloha examenu – spytovania svedomia:

  • vnútorné pozeranie a hľadanie
  • poznanie vnútorného sveta
  • rozpoznanie trojakých myšlienok, ktoré sú v nás
  • disponovanie vlastnej duše pre hľadanie a nájdenie Božej vôle

Myšlienky, ktoré prichádzajú zvonku

Čo Ignác rozumie pod týmito myšlienkami? Ide o vnútorné pohyby „mociones“, ktoré majú afektívno-emociálny základ, a ktoré zanechávajú stopy vo vedomí človeka. (DC 313 – „mociones“ – myšlienky) Ďalej ide o poznanie a ocenenie kvality dobrých a zlých myšlienok. Každé z nich majú svoje klady (DC 316) – približujú nás k Bohu a svoje zápory (DC 317) – vzďaľujú nás od Boha. Prichádzajú zvonku.

(Spracoval Ján Benkovský SJ).