psychologia_a_spiritualita-500x500Ak chceme hovoriť o základných aspektoch duchovného života, o viere v Boha či o vzťahu k Ježišovi Kristovi, rozhodne nemôžeme obísť dimenziu ideálov a hodnôt. Bez nich by sme asi len ťažko mohli hovoriť o autentickom prežívaní nášho života v súlade s Božími prikázaniami či evanjeliovými radami, teda opravdivým nasledovaním Ježiša Krista. Ale nielen to, ak chceme hovoriť o duchovnom živote v súvislosti so psychológiou, potom bude dôležité uvažovať aj o spôsobe, akým chceme tieto idály a hodnoty spoznávať, dosahovať a prežívať, ako sa môžu stať skutočne našou autentickou výbavou, žeby mohli naozaj premeniť a stvárniť náš život v súlade s evanjeliovou láskou. Prv však než sa dostaneme k tejto druhej otázke, ktorú by sme v psychologickom slovníku nazvali motiváciou, zamyslime sa hlbšie nad hodnotami samými. Ako by sme mohli hodnoty jednoducho definovať? Čo predstavujú v našom živote? Možno hovoriť o hierarchii hodnôt? Ak áno, tak na základe akých kritérií možno robiť takéto rozlišovanie?

Hierarchia hodnôt

Už spomínaný jezuita Luigi Rulla definuje hodnoty ako „trvalé a abstraktné ideály človeka, či už ide o ideálne spôsoby jeho správania alebo o ideálny stav jeho konečnej existencie“.[1] Na základe tejto definície ich potom rozdeľuje na „objektívne konečné hodnoty“ – ktoré predstavujú konečný stav a posledný cieľ nášho života, napr. tie hodnoty, ktoré sú orientované k nasledovaniu Krista, či smerujú náš život k zjednoteniu s Bohom, a na „objektívne inštrumentálne hodnoty“, – ktoré sa vzťahujú na hodnoty, ktoré nám pomáhajú dosiahnuť tie konečné, finálne hodnoty. Takýmito môžu byť napríklad evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti.

Ako ďalšie kritérium pre orientáciu, Rulla vo svojom diele Antropologia della Vocazione Cristiana, uvádza rozlíšenie medzi objektívnymi a subjektívnymi hodnotami, pričom, odvolávajúc sa na J. De Financeho, načrtáva nasledovnú klasifikáciu hodnôt:[2]

  1. Hodnoty na báze nie špecificky ľudskej. Ide o hodnoty, ktoré patria síce k ľudskému životu, ale zároveň sú to hodnoty, ktoré človek zdieľa so živočíšnym svetom. Sú viazané na našu biologickú dimenziu života s jeho emotívnou zložkou. Sú teda úzko spojené s potešením či bolesťou, zdravím či chorobou.
  2. Hodnoty ľudské infra-morálne. Ľudskými sú preto, lebo odlišujú človeka od živočíšneho sveta, avšak infra-morálne preto, lebo nie sú vyjadrením toho najvlastnejšieho, čím človek disponuje, teda vedomým a slobodným rozhodnutím, ktoré je vyjadrením vlastného „Ja“. Tieto možno rozdeliť do ďalších skupín:b, spirituálne hodnoty v zmysle ďalšieho rozdelenia, ako sú hodnoty „noetické, umelecko-estetické či sociálne“. Tieto hodnoty, aj keď sú určite dôležité v živote, ostávajú ešte stále akosi „vonku“, mimo toho, čo je v človeku to najvnútornejšie. Podobne, ako vzhľadom na schopnosť poznania pripomína Tomáš Akvinský, keď vraví, že poznať krásu, ešte nás nerobí krásnymi, či poznať dobro nás ešte nerobí lepšími.
  3. Autor De Finance v ďalšej skupine hodnôt hovorí o „morálnej hodnote“ v jednotnom čase, pretože táto rovina sa už viac nedotýka len niečoho vonkajšieho, čo možno poznať a k čomu zaujať rozličné postoje. Morálna hodnota sa dotýka ľudského subjektu v jeho najhlbšom jadre, v jeho slobodnej schopnosti rozhodnutia sa a zaujatia postoja voči dobru alebo zlu, preto morálna hodnota meria skutočne hodnotu ľudskej bytosti. Morálna hodnota je vyjadrením morálneho dobra, od ktorého sa človek nemôže dišpenzovať, pretože má v jeho živote absolútny charakter.
  4. O náboženskej hodnote, ak hovoríme o nej v jednotnom čísle, platí to, čo už bolo povedané vyššie. Z objektívneho hľadiska, keď hovoríme o náboženskej hodnote, myslíme na posvätno, na Boha, na posledný a konečný základ našej existencie a všetkých hodnôt. Subjektívne náboženská hodnota vyjadruje náš osobný postoj rešpektu, úcty, dôvery, sebaodovzdania sa Bohu. To, čo je charakteristické pre tento druh hodnoty, že sa už nevzťahuje len na subjekt ako taký, ale na vzťah medzi subjektom a tým, čo ho transcenduje a čo je základom všetkého a všetkých hodnôt. Náboženská a morálna hodnota sú v úzkom vzťahu a možno povedať, že neexistuje dokonalá morálka bez náboženstva, a zároveň nejestvuje autentické náboženstvo bez morálky.

Na margo týchto dvoch skupín Rulla dodáva, že hodnoty prvých dvoch skupín sa týkajú ľudskej prirodzenosti, či už na emotívnej alebo spirituálnej rovine, avšak nedotýkajú sa ešte ľudskej osoby ako takej, jej jadra, jej najvlastnejšieho „Ja“. Preto ich možno nazvať „prirodzenými hodnotami“. Hodnoty ďalších dvoch skupín sa naopak dotýkajú najvlastnejšej vnútornej identity ľudskej osoby, jej schopnosti vedomého slobodného rozhodnutia sa k sebatransendencii. Preto tieto hodnoty možno nazvať aj „sebatranscedentnými hodnotami.“            

[1] Rulla L. M., Psicologia del profondo e vocazione, (Hlbinná psychológia a povolanie), s. 49.

[2] Por. Rulla L. M., Antropologia della Vocazione Cristiana, (Antropológia kresťanského povolania), s. 150 – 154.

(Úryvok z knihy: Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života.)