Ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia pápež Pavol VI. poveril kardinála Suenensa, aby sa stal akýmsi duchovným vodcom charizmatickej obnovy v jej svetovom meradle. Medzi ďalších významných predstaviteľov charizmatickej obnovy od jej počiatkov patrili: K. McDonnel, D. H. Camara a H. Muhlen, ktorý je autorom aj známeho seminára Obnovy v Duchu Svätom pod názvom „Zácvik do kresťanstva“.
Prvým stretnutím vedúcich animátorov Katolíckej charizmatickej obnovy bola medzinárodná konferencia v Grottaferrate, v blízkosti Ríma, v roku 1973. Zúčastnilo sa na nej 120 delegátov z 34 krajín. Neskôr, v roku 1981 sa konalo v Ríme v poradí štvrté takéto stretnutie a zúčastnilo sa na ňom 520 delegátov, z toho 17 biskupov a 170 kňazov z 95 krajín.
Významnou udalosťou v histórii katolíckej charizmatickej obnovy sa stal aj prvý svetový charizmatický kongres, ktorý v roku 1975 v Ríme otvoril kardinál Suenens. Asi desať tisíc charizmatikov sa zišlo zo všetkých kontinentov, aby sa spoločne modlili, spievali duchovné piesne, meditovali, verejne alebo v malých skupinkách sa delili o svoje duchovné skúsenosti.
Očití svedkovia toto stretnutie opísali nadšenými slovami: „Teraz, medzi charizmatikmi, to už nie je ten Suenens, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi ich neústupným kritikom. Tu hovorí s veľkou naliehavosťou. Spolu s biskupmi z USA a z Južnej Ameriky dvíhajú za strhujúceho spevu svoje ruky k nebu. Musíme obnoviť našu vieru a nádej, musíme odložiť každú slabosť, ktorá nás v ostatnom čase zachvátila – zdôrazňuje kardinál Susenens.“
Ralph Martin, vodca charizmatického hnutia v USA, v priebehu stretnutia apeloval na všetkých biskupov, aby sa nedali odstrašiť niektorými typickými znakmi charizmatického hnutia, napr. modlitbou so zdvihnutými rukami alebo vkladaním rúk so vzývaním Ducha Svätého, ale aby sa dali presvedčiť opravdivým životom modlitby a bratského spolunažívania.
Na stretnutie ku Kalixtovým katakombám prišiel aj kardinál Ján Willebrands, vtedajší predseda Sekretariátu pre jednotu kresťanov, a prítomných vyzval slovami: „Charizmatická obnova je cenným príspevkom k ekumenickému hnutiu. Charizmatici sú povolaní k tomu, aby vyzývali k prijatiu darov Ducha Svätého, ale zároveň aby sa nevzďaľovali od svojich spoločenstiev a od svojich biskupov.“
Jeden účastník z Mexika pri tejto príležitosť upozornil, že „ľudia obnovení Duchom Svätým, ktorých je teraz asi šesťsto tisíc, môžu podstatne prispieť svojou angažovanosťou na sociálnom poli.“
Pri Kalixtových katakombách zaznievali tiež strhujúce rockové piesne. Kňazi a laici, muži a ženy, tancovali so zdvihnutými rukami a spievali svoju hymnu Aleluja. Mnohí si zároveň jasne uvedomovali, že to nie je nijaká hystéria, ani sentimentalizmus, ale spontánny a autentický spôsob modlitby a návrat k detskej radosti. Piesne v sprievode gitár zaznievali aj v Bazilike sv. Petra pri slávnostnej bohoslužbe s kardinálom Suenensom a pápežom Pavlom VI. Svätý Otec sa k prítomným prihovoril najskôr po francúzsky, potom po anglicky a po španielsky. O charizmatickej obnove sa vyjadril ako o „šanci pre Cirkev a svet“, pretože prináša život do všetkých okolností.
Na koordináciu a animáciu charizmatickej obnovy vo svete vznikla Medzinárodná rada pre charizmatickú obnovu (ICCRS), jej prvým riaditeľom sa stal belgický kňaz Tom Forrest. Od roku 1982 má táto organizácia sídlo v Ríme. Odhaduje sa, že v čase Jubilejného roku 2000 bolo vo svete asi sto miliónov katolíkov, ktorí sú aktívnymi členmi charizmatickej obnovy. – (Pokračovanie zajtra….)
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár