citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Po roku prichádzam s novou knihou z priesečníka psychológie a spirituality. Tá prvá, s názvom Základné psychologické aspekty duchovného života, bola akýmsi všeobecným úvodom. V tejto knihe, hoci aj tu ostávam v oblasti vedeckej odbornosti, som sa pokúsil o hlbší ponor do vývinovej problematiky raného detstva, ktorá sa dotýka konkrétneho života každého z nás.

Väčšina z nás si myslí, že pre dieťa v jeho prvých rokoch života je najdôležitejšie uspokojiť jeho fyzické potreby a poskytnúť mu láskavú starostlivosť. Málokto si však uvedomuje, že práve v prvých piatich rokoch života sa formujú základné črty osobnosti človeka, ktoré si prináša do dospelosti. Inak povedané: Povedz mi, ako ťa vychovávali v prvých piatich rokoch života, a ja ti poviem, kto si…

Tento výrok je azda trochu nadsadený, je však vedecky definované, že podstatné črty osobnosti človeka sa formujú už v ranom detstve. Základy tejto teórie položili osobnosti psychoanalytickej vedy 20. storočia Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg. Vo svojich vedeckých bádaniach sa zaoberali predovšetkým psychikou dospelého človeka a jej poruchami. Z jej dynamiky sa potom usilovali pochopiť jej príčiny a dôvody, ako sa vyvinuli v ranom detskom veku.

V tejto knihe nájdu rodičia veľa užitočných a inšpirujúcich myšlienok, ktoré im môžu pomôcť pri výchove dieťaťa, avšak zároveň každý dospelý môže lepšie pochopiť aj seba samého vo vlastnom veku dozrievajúcej osobnosti.

Od citového vývinu prechádzam aj za hranice exaktnej psychológie a kladiem si otázku, ako citový vývin dieťaťa ovplyvňuje, či pozitívne alebo negatívne, náboženský vývin. Totiž ako to, čo dieťa prežije počas svojho prirodzeného psychického vývinu, ktorý sa uskutočňuje vo vzťahu k rodičom, ovplyvňuje aj jeho schopnosť utvoriť si osobný vzťah k Bohu.

V poslednej kapitole sa zaoberám otázkou, aké dôsledky so sebou prinášajú poruchy, ktoré nastanú v citovom vývine dieťaťa počas raného detstva, a ako tieto poruchy podmieňujú a určujú jednak náš život ako taký a potom celkom osobitne náš vzťah k Bohu. Zároveň sa pokúšam o presah za hranice psychológie. Začieram do spirituality, ako nám ju predstavujú autori našich čias, taktiež do filozofie a špecifických problémov súčasného života. Robím tak v presvedčení, že psychológia nie je vedou samou pre seba, ale o živote a pre život, a ako taká je pozvaná hľadať odpovede na rozmanité životné otázky, ktoré sa prelínajú všetkými skúsenosťami života človeka, či už ide o otázky teologického, spirituálneho, filozofického alebo čisto existenciálneho charakteru. (Úryvok z knihy: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života.)