16Keďže kresťanská tradícia je rozpoltená v súvislosti so sexuálnou láskou a mystickou láskou v minulosti (napriek jej stálosti v spisoch mystikov po 12. storočí), úloha túžby a vzťah ľudskej lásky k mystickej láske sa stal v súčasnosti hlavnou témou v teológii a spiritualite najmä v anglicky hovoriacom svete. Sebastian Moore a John Dunne napísali veľa kníh o rôznych stránkach týchto otázok. Systematickí teológovia ako Bernard Lonergan a Karl Rahner tiež hovorili o rôznych aspektoch jednoty lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Poukazovali na to, že naša láska napokon vedie k Bohu.

Rahner často zdôrazňuje, že základná skúsenosť veriaceho nespočíva v ponechaní – keď sme ponechaní na svoje vlastné prostriedky, strácame sa v tomto svete, túžime po transcendentnej skúsenosti lásky, ktorú nikdy nemôžeme mať – ale spočíva v pozvaní. Samotné Tajomstvo nás pozýva, ide k nám v láske a milosrdenstve. Tento krok Tajomstva k nám tvorí základný zmysel zjavenia v kresťanskej viere, ako aj v islame a judaizme. Všetky tri tradície tvrdia, že Boh je osobný a Boh je láska. V kresťanstve sa táto láska stala v Ježišovi úplne ľudskou a prístupnou.

Mystická časť týchto troch tradícií povzbudzuje veriacich, aby vstúpili do intimity s týmto milovaným Bohom. Aj my sa máme stať láskou. Boh nás prebúdza k tejto božsko-ľudskej láske a iniciuje v nás hľadanie milovaného Boha. Bez ohľadu na to, ako zmätene interpretujeme túto skúsenosť, bez ohľadu na to, koľko chýb urobíme cestou, bez ohľadu na to, ako často sa táto túžba po milovanom Bohu presúva na iné lásky alebo iné predmety túžby, Boh nás prosí o lásku a pozýva k nej. Ako hovorí Sebastian Moore: „Celá túžba je prosba tajomstva, v ktorom sme.“8

Samotný mystický proces je cesta k osvieteniu – k tomu, aby sme spoznali, o čom sú tieto túžby, správne ich interpretovali a nasmerovali ich k Bohu. Všetky naše lásky môžeme zahrnúť do tejto božskej lásky a všetky ľudské lásky prispievajú k našej schopnosti pre túto božsko-ľudskú intimitu. Naše ľudské lásky, podľa Bernarda z Clairvaux, sa usporiadavajú vo vzťahu k Božej láske. Vždy, keď sa zamilujeme, náš milovaný je pre nás na chvíľu Bohom. Ak naša láska nie je milovaným Bohom, napokon budeme vyzvaní odpustiť mu, že nie je schopný byť pre nás Bohom. Etapa zamilovanosti vo vzťahu obyčajne idealizuje a vyvyšuje milovaného a hoci nemáme v úmysle zaťažiť svojich ľudských miláčikov týmito božskými projekciami, charakter túžby spôsobuje, aby sme to urobili. Keď prekonáme túto etapu vzťahu, tieto projekcie sa stratia. Keď ich opäť nasmerujeme na Boha, pomôže nám to zbaviť sa ilúzií a oslobodiť našich miláčikov od bremena, ktoré nedokážu zniesť.9

Niet divu, že súčasní ľudia sú často rozpoltení a zmätení, keď sa ich modlitbová skúsenosť na tejto ceste lásky prehĺbi na mystickú alebo kontemplatívnu úroveň. Súčasní ľudia nemajú rady z mystickej tradície v minulosti a nie sú uspôsobení očakávať takéto skúsenosti, preto budú tieto skúsenosti skôr odmietať, než prijímať.

Druhý vatikánsky koncil ukončil dlhú diskusiu o tom, či mystické skúsenosti sú mimoriadnym alebo normálnym vývinom modlitbového života. Koncil si zvolil druhú možnosť. Napriek tomu, že sa čoraz viac podporuje zrelší duchovný vývin medzi laikmi, mnohí exercitátori a exercitanti nepoznajú rôznorodé skúsenosti a učenie (pretože sú pochované vo veľkom množstve mystických textov) a nepoznajú technickejšie rozhovory, ktoré prebiehajú v teologických kruhoch. Skúsenosti, učenie a rozhovory treba rozšíriť, aby boli dostupné pre širšie publikum exercitátorov a exercitantov. – (Pokračovanie zajtra…)

(Spracoval Bernard Mišovič SJ podľa Janet K. Ruffingová RSM, Duchovné sprevádzanie).

8 Sebastian Moore, Jesus, Liberator of Desire (New York: Crossroad, 1989), 11.

9 Denník Etty Hillesumovej, An Interrupted Life, podáva explicitný príklad tohto procesu v jej duchovnom vývine.