2 Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu; 3 a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený. 4 Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú. 5 Preto je potrebné, aby sme sa urobili indiferentnými voči všetkým stvoreným veciam vo všetkom tom, čo je ponechané slobode našej ľubovôle a nie je jej to zakázané; 6 takže z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako kratší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom, 7 túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.
Celé Duchovné cvičenia sv. Ignáca (ďalej DC), sú preniknuté „Princípom a Fundamentom“, ktorý sv. Ignác uvádza ešte pred vstupom do „prvého týždňa“. „Princíp a Fundament“ je bránou do celého tajomstva DC, je zhrnutím celých DC. „Princíp a Fundament“ je koreňom a hybnou silou celého duchovného života. V ňom sa opisuje to, že človek je slobodný, vedený a podporovaný iba milujúcou vôľou Boha. Čo teda píše sv. Ignác v „Princípe a Fundamente“:
Táto vedúca zásada a základná pravda sa potom objavuje v celých DC. Uvediem niekoľko príkladov:
DC 46 – Prípravná modlitba: prosíme o milosť od Boha, nášho Pána, aby všetky moje úmysly, činy a skutky smerovali čisto na službu a chválu jeho Božskej Velebnosti.
DC 169 – a preto, čokoľvek si volím, musí slúžiť na to, aby mi pomáhalo k cieľu, pre ktorý som stvorený; nesmiem usmerňovať alebo ťahať cieľ k prostriedku, ale prostriedok k cieľu.
DC 177 – človek uvažuje, prečo sa narodil, aby totiž chválil Boha, nášho Pána a aby si spasil dušu; a túžiac po tom, volí si ako prostriedok nejaký spôsob života alebo stav v medziach Cirkvi, aby mu pomáhal slúžiť Bohu a spasiť si dušu.
DC 179 – treba mať pred očami cieľ, pre ktorý som stvorený, a to je: chváliť Boha, nášho Pána, spasiť si dušu a spolu s tým byť indiferentný, bez nezriadenej náklonnosti….a išli za tým, čo sa mi viac vidí na česť a slávu Boha, nášho Pána a na spásu mojej duše.
DC 181 – majúc pred očami jedine chválu Boha, nášho Pána a spásu svojej duše. (podobne v bodoch 182-188 DC)
DC 189 – usporiadajú svoj život a stav na slávu a chválu Boha, nášho Pána a na spásu svojej duše, aby každý došiel k tomu cieľu a aj ho dosiahol
DC 233 – prosba o vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier, ktoré som dostal od Boha, aby som, uznávajúc to úplne, mohol vo všetkom milovať jeho Božskú Velebnosť a jej slúžiť.
Jezuita P. Mercurián píše o dôležitosti „Princípu a Fundamentu“ toto: „Fundament nám kladie pred oči cieľ človeka: poznať Boha a poznajúc ho máme mu vzdávať úctu, milovať ho a slúžiť mu. To je spoločné pre všetkých ľudí – dobrých i zlých, veriacich i neveriacich, atď. Relevantné sú tu témy nášho stvorenia, udržiavania, vykúpenia, atď., aby každý človek, poznajúc svoj cieľ, mohol venovať svoj život, svoje činnosti a všetky stvorenia na to, aby to dosiahol. To sa týka ľudí každého druhu, schopností a stavu a každý musí byť poučený v súlade so svojím stavom, aby používal oprávnené a správne prostriedky pre tento cieľ.“ (Direktórium 19:2)
A potom ešte dodáva: „Podobne tí, ktorí spovedajú, kážu a učia v škole, by sa mali starostlivo snažiť viesť duše k ich cieľu po tejto ceste. V každom prípade by mali mať jasne na mysli tento cieľ Spoločnosti a pomáhať iným v ich spáse a večnej blaženosti, ako je to uvedené v súvislosti s Duchovnými Cvičeniami – aby sme takto mohli mať v každej našej okolnosti a činnosti väčšie poznanie nášho Boha a aby bolo meno Božie väčšmi oslávené. Cvičenia môžu byť do istej miery suché a bez chuti. Ale veľmi často – naozaj vždy, ak sa vykonávajú správne – prinesú nesmierne hojné ovocie. Niekedy už len uvažovanie nad Fundamentom privedie celú dušu k náprave a reforme, keď duša premýšľa a vytrvalo sa zaoberá svojím cieľom.“ (Direktórium 19:4)
Ján Benkovský SJ
Pridaj komentár