(2. februára, 2016) – Kde má svoj pôvod tento sviatok? Známy bol už v Jeruzaleme v 4. storočí, v Ríme sa začal sláviť v 7. storočí a od 10. storočia mal názov Očisťovanie Panny Márie. Až od roku 1969 nesie dnešný názov Obetovanie Pána, kedy Panna Mária po štyridsiatich dňoch od narodenia prináša dieťa Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho ako prvorodeného zasvätila Bohu. Tento deň sa preto zvykne sláviť aj ako deň zasväteného života.
Od 10. storočia vznikla v rámci tohto sviatku tradícia svätenia sviečok, ktoré sa zapaľujú len pri zvláštnych príležitostiach, keď ľuďom hrozí akékoľvek zlo – napríklad v minulosti, keď väčšina domov bola z dreva bez hromozvodov, ľudia zapaľovali hromničné sviečky ako ochranu pred bleskom. Preto ich aj pomenovali hromničné sviečky: hrom ničí – hromnicí – hromnice.
Poďme však poza túto tisícročnú tradíciu a pýtajme sa, v čom spočíva prapôvodný zmysel tohto sviatku. Pozrime sa ešte raz na dnešné evanjelium. Staručký Simeon očakáva Mesiáša a keď prichádza tá pravá chvíľa, keďže mal srdce citlivé a bol disponovaný pre vnímanie znamení čias, z „vnuknutia ducha“ spoznáva Mesiáša v dieťati, ktoré Mária prináša do chrámu a prednáša slávnostný chválospev, ktorým označuje Ježiša ako „…svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2,32). Ježiš Kristus je tým pravým svetlom pre svet, ktoré ukazuje aj dnes cestu v temnotách a v blúdení ľudskej prirodzenosti.
Položme si však otázku: prežíva dnes svet Ježiša, ako skutočné svetlo? Komu dnes staviame sochy a pomníky, komu spontánne nosíme kvety k jeho obrazu? Donedávna sa v celej strednej Európe stavali sochy politickým predstaviteľom, napr. Leninovi, alebo koncom 60. rokov sa veľká časť mladých nechala osloviť hudbou skupiny Beatles a keď tragicky zahynul John Lennon, mnohí nosili kvety k jeho obrazom. V krajinách kresťanskej kultúry sa všade stavali kríže a sochy svätých. Občas k nim ešte aj dnes niekto prinesie kvety. Buďme však úprimní: symbolizujú Ježiš a kresťanskí svätci našu dobu? Akú dôležitosť a význam im v našich každodenných životoch pripisujeme?
Niekomu sa to môže zdať smiešne, ba možno až trápne, porovnávať Ježiša s Leninom alebo s Lennonom. V každom prípade sa však v Leninovom mene hlásal určitý spôsob sebaporozumenia a oslobodenia človeka. Keby nie, keby sa intelektuáli a tisíce jednoduchých ľudí nevzhliadli v tomto modeli a nestotožnili sa s ním, keby „neuverili”, Lenin by ich život natoľko neovplyvnil. Podobne Lennon a fenomén Beatles. Vyjadrili sebaporozumenie, identifikáciu celej jednej generácie, stali sa symbolom jej túžby po slobode, symbolom jej opravdivosti a úprimnosti. A príkladov by sme v dejinách našli oveľa viac.
Ježiš pre kresťanov nemôže byť menej. Slobodu a sebapoznanie človeka však Ježiš nereprezentuje len v nejakej politickej, generačnej alebo inak zúženej výpovedi. Pri Ježišovi ide o celostné oslobodenie a komplexné existenciálne porozumenie. Ježiš totiž ako jediný človek, ako Bohočlovek zomrel, vstal z mŕtvych a svojou smrťou nás vykúpil z hriechov. On pozval človeka ku skutočnej láske ako k jedinému opravdivému východisku života v tomto svete, k láske, ktorá je nad ľudské sily, ktorá presahuje naše schopnosti a možnosti – a preto nám poslal svojho Ducha, Ducha Svätého, dal nám moc, ktorá nás pretvára z vnútra: „Dám im svojho Ducha a vložím do ich vnútra srdce z mäsa a spôsobím, že budú kráčať v súlade s mojimi prikázaniami.“(Ez 29,21) V tomto Ježiš ďaleko presahuje každého človeka našich dejín, pretože je nositeľom skutočného života – alebo ako to vyjadril Simeon – je nositeľom skutočného svetla pre všetkých.
Nuž, kam budeme nosiť kvety? Komu budeme stavať sochy? Viac ako nejaké konkrétne miesto či obraz, aj viac ako naše chrámy to môžu byť naše vzťahy, priateľstvá, rozhovory, iniciatívy, služby, konkrétne skutky milosrdenstva, v ktorých sa bude rodiť spravodlivosť, aj citlivosť a vnímavosť na pravé svetlo, oslobodenie a sebaporozumenie. Bežný kríž ani dvojkríž sa na to nehodí. Nebol by totiž úprimným vyjadrením našej doby. Ježiš skrytý v rôznych podobách okolo nás však áno. Taký, ktorého by sa vďačne dotkli ruky tichých a spravodlivých a v ktorom sme aj my pozvaní objaviť našu pravú identitu.
Pridaj komentár