(Slávnosť Turíc, 15. mája 2016) – Dnes mnohí hovoria o láske, a slovo láska je asi najviac devalvované slovo s ktorým sa stretávame všade okolo nás: v hudbe, literatúre, vo filme, v médiách či v reklame. Ak chceme hovoriť o tom, čo je láska a aká je láska, o ktorej hovorí Kristus, je potrebné vychádzať zo sv. Písma: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží” (1Kor,13,4). Pre slovo láska používa gréčtina tri rôzne výrazy: eros, filia a agapé, pričom všetky nájdeme aj v biblickom slovníku. Eros, ako špecifický druh lásky medzi mužom a ženou, na základe ktorej opisuje vzťah Boha k človeku Pieseň Piesní, filia, ako láska priateľská, ktorou Biblia vyjadruje vzťah medzi Ježišom a jeho učeníkmi a najvyššia forma lásky: agapé, nepodmienená láska, ktorá je darom, po ktorej by mal túžiť a smerovať k nej každý kresťan.
Táto láska je, spolu s vierou a nádejou teologálna čnosť, základná vlastnosť morálneho konania kresťana, vliaty dar Ducha Svätého: „je v našich srdciach rozliata skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (Rim 5,5) Dary Ducha Svätého sú láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť, naopak skutky tela sú smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. (Gal. 5,22) Je dôležité, aby sme sa otvorili voči prijatiu darov Ducha Svätého, ktorý aj na nás zostúpil počas sviatosti birmovania, podobne ako na Ježiša pri Krste v Jordáne, kedy z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho.“ (Mk 9,7) Aby sme si uvedomili veľkú lásku, ktorú má Boh osobne ku každému z nás a nechali sa ňou premeniť, aby sme schopnosť milovať, ktorej sa nepretržite učíme celý život, čerpali priamo zo zdroja, od Boha, ktorý je láska.
O príchode Ducha Svätého hovorí aj sv. Cyril Jeruzalemský na začiatku 5. storočia. Pozýva nás v pokore očakávať Ducha Svätého: „Tichý a lahodný je jeho príchod, príjemný a vonný je jeho dotyk. Jeho príchod predchádzajú žiarivé lúče svetla a poznania. Prichádza so srdcom dôverného priateľa. Veď prichádza spasiť, uzdravovať, učiť, napomínať, posilňovať, utešovať, …. osvecovať myseľ najprv u toho, kto ho prijíma, a potom skrze neho aj u ostatných. A tak ten, kto bol predtým vo tme, a potom zrazu uzrie slnko, vníma svojím telesným okom svetlo a jasne rozlišuje, čo predtým nevidel, tak aj ten, kto je hoden daru Ducha Svätého, dostáva duchovné svetlo a nad svoje ľudské možnosti vidí, čo nepoznal.“
Istý mladý človek mal sen: Raz dopoludnia vošiel do zvláštneho obchodu, kde za pultom stál anjel: „Čo tu, prosím, predávate?“, opýtal sa zvedavo mládenec. – „Všetko, čo si praješ“, odpovedal anjel. Mládenec sa na chvíľku zarazil, no hneď začal pokojne vymenúvať. „V takom prípade si prosím zabaliť: koniec všetkých vojen na svete, lepšie životné podmienky, chlieb pre hladných, bývanie pre bezdomovcov, prácu pre nezamestnaných a…“ V tom okamihu mu anjel skočil do reči: „Prepáč, mladý človek, ale ty si ma asi zle porozumel. Ja tu nepredávam ovocie, ja mám iba semienka.“ Otvoriť sa pôsobeniu Ducha Svätého totiž vyžaduje aj našu aktivitu, spoluprácu na budovaní Božieho kráľovstva, naše slobodné rozhodnutie sa, naše áno pre Boha, ako ho vyjadrila Panna Mária keď prijala Božieho Syna do svojho života. Ako hovorí aj sv. Ignác: „Rob, akoby všetko záviselo iba od teba, a modli sa, akoby všetko záviselo len od Boha“.
Vytvoriť priestor pre pôsobenie Ducha Svätého môžeme každodennou systematickou modlitbou, na ktorú by sme si mali vedieť nájsť minimálne 20 minút denne, aby sme sa v tichu učili rozoznávať Boží hlas v množstve každodenných podnetov a nasledovali jeho slová, určené osobne pre náš život. Aby sa láska stala základným postojom nášho života, ako nás k tomu pozýva sám Ježiš: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ (Lk 10,27)
Ako nás v 2. storočí vyzýva sv. Ignác Antiochijský: „Vyhoďte teda starý a kyslý kvas a premeňte sa na nový kvas, ktorým je Ježiš Kristus. Posoľte sa ním, aby sa nik z vás neskazil, lebo vôňa vás prezradí. Usilujte sa teda utvrdiť v Pánovom a apoštolskom učení, aby sa vám darilo všetko, čo podnikáte telom a duchom, s vierou a láskou“.
Pridaj komentár