Najmä ak ide o negatívne pocity, osobitne pocit hnevu, bude dobré nezabudnúť na mnohé ďalšie možnosti, ktoré napomáhajú zdravému prežívaniu emotívneho sveta v nás. Môžu to byť rozličné formy športových činnosti a kultúrnych podujatí, manuálna či tvorivá práca, nezanedbateľnou pomocou určite bude dobrý priateľ, ktorému možno v dôvere zdeliť svoje pocity, užitočné bude aj vychutnávať život – napríklad pri jedení „nenahádzať“ stravu do seba, ale ju po čiastkach vychutnávať a tešiť sa zo všetkých, čistých takpovediac „ekologických“ podnetov, ktoré nás obklopujú z vonku a ktoré môžeme objaviť aj vo svojom vnútri. Zaiste v nás môžu vzbudiť pozitívne pocity a radosť zo života. Podobne by sme to mohli vyjadriť aj slovami svätého Ignáca z Loyoly: Nachádzať Boha vo všetkých veciach.
Modlitba chvály ako prejav vďačnosti
Ak hovoríme o výchove emotívneho sveta v nás vo vzťahu k duchovnému životu, nakoniec bude dobre pripomenúť opäť modlitby, ktoré nachádzame v žalmoch. E. Fromm[1] v nich objavil dynamiku, ktorá má skutočný terapeutický charakter. V žalmoch je sústredená veľká rozmanitosť sveta ľudských emócií, ktorá je vyjadrená prostredníctvom modlitby, o čom sme už hovorili na začiatku tejto kapitoly. V túto chvíľu sa však pozastavme len pri jedinej forme modlitby, ktorá je modlitba chvály a vďaky ako prejav vďačnosti. Táto modlitba je akoby konkrétnou bránou k premene nášho emotívneho sveta. Z psychologických výskumov v tejto oblasti je zrejmé, že vďačnosť tvorí veľmi účinný liek proti depresii: „Vďačnosť ovplyvňuje pozitívnym spôsobom citovú náladu, preto rozvíjanie v sebe pocitov vďačnosti môže byť účinné v liečení a v predchádzaní depresívnych stavov.“[2] Špecifický charakter depresie totiž nespočíva natoľko v spomínaní si na negatívne udalosti, ale skôr v neschopnosti vstupu k tomu, čo v pamäti ostáva ako pozitívne, čo má v sebe vždy odtlačok vďačnosti. A tak je len logické, že „čím viac ľudia prežívali vďačnosť, tým viac vyjadrovali spokojnosť so svojím životom.“[3] Vďačnosť je skutočne pocitom, ktorým vstupuje do nášho emotívneho sveta v prítomnou okamihu, ale ktorý zároveň ovplyvňuje aj našu budúcnosť, nakoľko tým, že človek prežíva pozitívny pocit vďačnosti založený na konkrétnych skutočnostiach, nedáva priestor v sebe negatívnym pocitom strachu a úzkosti. Takto sa človek stáva optimistickejším do budúcnosti a prostredníctvom vďačnosti v ňom rastie sila nádeje. (Úryvok z knihy: Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života).
[1] Porov. Fromm E. Voi sarete come dei: una interpretazione radicale del Vecchio Testamento e della sua tradizione. (Budete ako bohovia: radikálna interpretácia Starého zákona v jeho tradícii).
[2] Emmons R., Introduction, (Úvod), in M. McCullough e R. Emmons, The Pyschology of Gratitude, (Psychológia vďačnosti), s. 12.
[3] Watkins P., Gratitude and Subjektive? (Vďačnosť a subjektivita?), Well-Being, in M. McCullough e R. Emmons, The Pyschology of Gratitude, Psychológia vďačnosti), s. 169.
Pridaj komentár