O poslednej večeri sv. Ignác odporúča meditovať v tzv. treťom týždni duchovných cvičení, keď o tom sám píše: „Prvý deň. Prvá kontemplácia o polnoci: je o tom, ako Kristus náš Pán, išiel z Betánie do Jeruzalema na Poslednú večeru vrátane (289); a obsahuje v sebe prípravnú modlitbu, tri predhovory, šesť bodov a rozhovor. Zvyčajná prípravná modlitba.“ (190)
Úvod: cieľ a nasmerovanie tretieho týždňa
Cieľom nie je nič iné, než prehĺbenie vnútorného poznania, úprimnej lásky a verného nasledovania Ježiša Krista, a to prostredníctvom kontemplácie jeho utrpenia a smrti, aby som sa tak viac identifikoval s Ním a potvrdil moju voľbu chudobného, pokorného a obetovaného života. Pokračovať v čítaní
Žiak sa pýta svojho rabbiho: “Povedz mi, kde je Boh!” Nato rabbi odpovie: “Povedz mi, kde nie je!” Ignácov prínos k otázke ľudí, kde je Boh, sa nachádza v slovách: “Boha hľadať a nachádzať vo všetkých veciach”. Existuje veľa typicky ignaciánskych slovných spojení, ale heslo: “Boha hľadať vo všetkých veciach”, je skutočne základný princíp, na ktorom sa stavia všetko iné. Toto hľadanie a nájdenie si nemožno konkrétne a zároveň dosť tajuplne predstaviť. V liste jednému spolubratovi Ignác píše:
Vnútorná sloboda je jedno z ovocí Duchovných cvičení. Nadobúda sa počas modlitieb a spytovania svedomia, majúc na zreteli vlastné pocity (afekty), usporiadané alebo nie, a prosiac Pána, aby nás napravil v neusporiadaných túžbach tým, že sa usilujeme o vyváženie prirodzených nekonštruktívnych sklonov s túžbami a situáciami, ktoré ich napravia.
Už na prvej strane Ignácovej autobiografie sa objavuje slovo “cvičiť “. Hovorí o tom, že mal „záľubu, v cvičení sa so zbraňou“ (Autobiografia1). Zbrane sú istotne najnesympatickejší nástroj na cvičenie, lebo pripomínajú vojnu. Ale šport so zbraňou, ako každý šport nám ukazuje, že človek len vtedy niečo dosiahne, keď cvičí. „Cvik robí majstra.“ To platí pre šport, to platí pre hudbu, to platí pre učenie sa cudzieho jazyka, to platí o každom výchovnom postupe: naučiť sa jesť s nožom a vidličkou až po komunikáciu v partnerskom vzťahu. Cvičenie patrí k životu, aj keď je to namáhavé. Ignác vošiel do cirkevných dejín nie kvôli svojim cvičeniam so zbraňou, ale kvôli svojím „duchovným cvičeniam“ – exercíciám. Môžu nám priblížiť mnoho podstatného o zmysle a nezmysle cvičenia. 
Božia láska predchádza našu vieru a nezávisí od nej. To, že Kristus za nás zomrel „keď sme boli ešte hriešnikmi“, dokazuje, že Boh nás miluje /122/. Na druhej strane teologálna láska predpokladá našu vieru, a len v láske nachádza viera plnosť. V kresťanstve totiž nič nezáleží na tom, či si obrezaný alebo neobrezaný. Tu rozhoduje viera, ktorá sa prejavuje láskou /123/. Viera dáva zmysel našej láske, kým láska robí našu vieru
Najnovšie komentáre