Pre hlbšie pochopenie dôležitosti aké majú túžby v našom živote, je potrebné ich vidieť ešte v inom kontexte, ktorý či už vedome alebo podvedome ovplyvňuje schopnosť túžiť. Tento kontext tvorí na jednej strane svet túžob, na strane druhej svet limitov a ich vzájomná interakcia.[1]
a, Svet túžob – v dynamike ľudského vnímania predstavuje svet bez limitov a bez obmedzení s nekonečnými možnosťami. Je charakteristický svojou expanziou. Tento svet sa človeku od jeho narodenia otvára stále viac a viac a poskytuje mu neustále väčšie možnosti dosahovania nových cieľov, po ktorých možno túžiť. Od schopnosti naučiť sa jeden či viac jazykov, ďalšie možnosti sa otvárajú geometrickým spôsobom.
Prostredníctvom fantázie sa nám otvárajú nekonečné svety nových možností, čo na jednej strane nás pozýva človeka prežívať pocit všemohúcnosti, ale na druhej strane mu umožňuje rásť a dosahovať ťažko dosiahnuteľné ciele či už pre dobro svoje alebo dobro spoločnosti. Dnešná moderná spoločnosť túto dimenziu zakúša prostredníctvom nového technologického rozvoja a ekonomickej moci, čo predovšetkým reklama predstavuje, ako „symbol nesmrteľnosti“, ktorý v biblickej reči by sa dal prirovnať k idolatrii. Oba fenomény majú spoločného menovateľa – túžbu po sebestačnosti, vyjadrená v knihe Genezis pokušením „budete ako Boh“ (Gn, 3,5).
b, Svet limitov – je naopak charakteristický svojou redukciou a ohraničením, ktoré vstupuje do ľudského života prostredníctvom rozličných aspektov ako sú: genetické faktory, pohlavie, fyzické schopnosti, rodinná príslušnosť, časové a telesné ohraničenia ako napríklad vek, choroby až po posledné úplne obmedzenie života, ktorým je fyzická smrť. Limity v ľudskom živote však nie sú len niečím obmedzujúcim či negatívnym. Ohraničenie má veľký význam práve z hľadiska psychického zdravia: chýbajúce vnútorné hranice sú charakteristické práve pre stav, ktorý nazývame psychóza, kedy subjekt nie je schopný vnímať seba samého ohraničene od vonkajšej reality.[2] Problém akceptovania limitov možno vidieť v dnešnej spoločnosti vo viacerých oblastiach, ako napr. pokiaľ ide o slobodu tlače alebo o otázky bioetiky vzhľadom na manipuláciu s ľudským embryom a pod.
Ako teda riešiť túto rozporuplnú dialektiku medzi expanzívnym svetom ľudských túžob a svetom ohraničujúcich limitov? Ako integrovať túto dialektiku do nášho života takým spôsobom, aby kvalita nášho života bola autentická a mala vzrastajúcu tendenciu? Je zrejmé, že je nutné akceptovať v našom živote limity. To však neznamená, žeby sme mali v sebe potlačiť túžby. Iba vtedy, keď túžby sú prežívané spolu s ohraničeniami, čo síce prináša do nášho života napätie, práve vtedy máme možnosť prežívať náš život autenticky a reálne. Je to tzv. „základný paradox ľudského života. Vtedy, keď dialektika medzi túžbami a limitmi je rozpoznaná a akceptovaná, vediac, že je to jediný spôsob, ako možno realizovať to, čo nám leží na srdci, potom aj túto dialektiku je ľahšie prežívať“.[3] K problémom prichádza vtedy, keď neakceptujeme túto dynamiku a pokúšame sa ju eliminovať tým, že ju chceme prežívať len jednostranne. Jedným z pokušení je eliminovať v nás svet túžob, a to preto, aby sme neutŕžili zranenia a vyhli sa bolestiam. Iným je zasa negovať svet limitov, keď máme tendenciu utiecť do fantázie a idealizácie sveta okolo nás, k čomu nás dnešná spoločnosť so svojou virtuálnou technológiou intenzívne pozýva. Integrácia oboch svetov je však autentickým východiskom, už aj preto, lebo túžby a limity sa navzájom dopĺňajú a ich dynamika je hybnou silou nášho rastu. Veď práve preto, že sme limitovaní, tak sa v nás prebúdzajú túžby, ale k tomu, aby v nás túžba nezhynula, je potrebné akceptovať možnú ohraničenosť jej realizácie. To je ten „základný paradox“ tvorivého napätia v našom ľudskom a spirituálnom raste. (Úryvok z knihy: Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života).
[1] Porov. Kiely B.M., Psychology and Moral Theology, (Psychológia a morálna teológia), s. 173 – 200.
[2] Porov. Kernberg F. O., Teoria delle relazioni oggettuali e clinica psicoanalitica, (Teória vzťahov a psychoanalytická klinika), kap. 1 – 2.
[3] Cucci G., La forza della debolezza, (Sila slabosti) s. 39.
Pridaj komentár