Prvé charizmatické spoločenstvá sa v bývalom Česko-Slovensku objavujú na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia, takmer súčasne v katolíckej, metodistickej, českobratskej, evanjelickej a československej husitskej cirkvi. Pokiaľ ide o Katolícku cirkev, zdá sa, že dôležité boli aj kontakty s rozvíjajúcou sa charizmatickou obnovou v susedných štátoch (Poľsko, bývalá Juhoslávia, bývala NDR a Maďarsko). Dôležitou sa stala aj samizdatová literatúra, najmä preklady kníh kardinála Suenensa a tiež Úvod do kresťanstva a Úvod do kresťanskej praxe od teológa Herberta Muhlena. Významnú úlohu ešte počas komunizmu zohralo charizmatické spoločenstvo v Slušoviciach, ktoré vzniklo v roku 1981 ako jedno z prvých na území bývalého Česko-Slovenska. V Čechách v tej dobe bolo v charizmatickej obnove angažovaných viacero kňazov, napr. Anton Dohnal, Aleš Opatrný, Ludvík Kolek, Václav Chroust, Michael Slavík a ďalší. Niektorí z nich organizovali na území Čiech a Moravy pravidelné semináre pre animátorov charizmatickej obnovy, na ktorých sa zúčastňovali aj mnohí laickí veriaci zo Slovenska.

A keď píšem o týchto historických medzníkoch, nemôžem obísť vlastnú spomienku na môj prvý dotyk s charizmatickou obnovou. Bolo to v roku 1987, konal som si svoju povinnú dvojročnú vojenskú službu v bojovom oddiele v mestečku Jince pri Příbrame. Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin

Ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia pápež Pavol VI. poveril kardinála Suenensa, aby sa stal akýmsi duchovným vodcom charizmatickej obnovy v jej svetovom meradle. Medzi ďalších významných predstaviteľov charizmatickej obnovy od jej počiatkov patrili: K. McDonnel, D. H. Camara a H. Muhlen, ktorý je autorom aj známeho seminára Obnovy v Duchu Svätom pod názvom „Zácvik do kresťanstva“.

Prvým stretnutím vedúcich animátorov Katolíckej charizmatickej obnovy bola medzinárodná konferencia v Grottaferrate, v blízkosti Ríma, v roku 1973. Zúčastnilo sa na nej 120 delegátov z 34 krajín. Neskôr, v roku 1981 sa konalo v Ríme v poradí štvrté takéto stretnutie a zúčastnilo sa na ňom 520 delegátov, z toho 17 biskupov a 170 kňazov z 95 krajín. Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin

Prebudenecké hnutie

V novodobých dejinách Cirkvi sa s pojmom a skúsenosťou „krst Duchom“ môžeme po prvýkrát stretnúť u Johna Wesleya (1703 – 1791), zakladateľa mdetodistickej cirkvi. 24. mája 1738 mal Wesley hlbokú náboženskú skúsenosť, ktorá sa mu prihodila na jednom z večerných zhromaždení. Niekto tam prečítal predslov Luthera k Listu Rimanom o tom, že Boh skrze vieru v Ježiša Krista uskutočňuje zmenu v srdci človeka, a vtedy Wesley pocítil vo svojom srdci hlbokú premenu, ktorú on sám opísal slovami: „Cítil som, že odovzdávam seba a svoju spásu Kristovi, jedine Kristovi, a v srdci som pocítil tú istotu, že on so mňa sňal všetky hriechy, moje osobné hriechy, a vykúpil ma zo zákona hriechu.“ Na základe tejto skúsenosti ospravodlivenia skrze osobnú vieru, teda ako akúsi nevyhnutnutnú skutočnosť vnútorného osvietenia, začal Wesley rozlišovať „posvätených“ a „obyčajných“ kresťanov. Túto skúsenosť označil ako „druhé požehnanie“ alebo ako skúsenosť úplného posvätenia.

Neskôr, od polovice 19. storočia, mnohí americkí kazatelia, napríklad Charles Finney (1792 – 1876) a Asa Mahan (1799 – 1875), začali zdôrazňovať túto skúsenosť úplného posvätenia, pričom ju začali označovať aj ako skúsenosť „krstu Duchom“. U každého z nich sa možno stretnúť s tou istou skúsenosťou ako u Wesleya: Boh ma miluje úplne osobne. Znamená to, že Boh ma prijal takého, aký som, že Boh mi odpustil moje hriechy a ja ho skutočne môžem osloviť Otec. Nejde o chvíľkový náboženský pocit nadšenia. Boh ma pozdvihuje do úplne nového vzťahu, ktorý je stály a nikdy sa nekončí. Táto skúsenosť Božej lásky pohýňa a vedie k odhodlanej, odvážnej a úplnej oddanosti Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi. V krste Duchom dostáva kresťan tiež potrebnú silu na službu Cirkvi. Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin

Od okamihu, keď svätý Peter v turíčne ráno opustil večeradlo, začalo sa tajomné vyliatie Ducha, ktoré predpovedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.“ (Sk 2,16-20; Joel 2,28-32)

Ak sa hlbšie začítame do Skutkov apoštolov, určite objavíme v živote prvých kresťanov mocné pôsobenie Ducha Svätého, ktoré sa prejavuje prekvapujúcim spôsobom. V moci Ducha Svätého mnohí hovoria v cudzích jazykoch a v proroctvách, dejú sa zázraky a uzdravenia. Duch Svätý prichádza často a neočakávane. Je to On, kto usmerňuje priebeh udalostí a oduševňuje apoštolov a celé spoločenstvo veriacich. Kardinál Suenens vo svojej knihe Duch Svätý je našou nádejou hovorí, že Duch Svätý tak často vystupuje do popredia v každodennom živote Cirkvi a pri šírení evanjelia v rímskej svetovej ríši, že by sme mohli Skutky apoštolov nazvať „piatym evanjeliom – evanjeliom Ducha Svätého“.

Pri čítaní Svätého písma sa však môžeme dnes oprávnene pýtať: Prečo sa vyčerpala charizmatická bohatosť prejavov Ducha Svätého v priebehu storočí? Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin

Ak hovoríme o pôsobení Ducha Svätého v našom živote, je potrebné vidieť a rozlišovať štyri hlavné spôsoby jeho pôsobenia. Obšírnejšie sa o tom zmieňuje Elias Vella vo svojej knihe Keď Duch Svätý píše môj život. Vo Svätom písme možno rozlíšiť štyri hlavné spôsoby pôsobenia Ducha Svätého: dary, ovocie, služby a charizmy.

Dary Ducha Svätého sú akousi počiatočnou energiou či podstatným nasmerovaním nášho života k Bohu v Duchu Svätom. Zmieňuje sa o nich už prorok Izaiáš: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti.“ (Iz 11,1-2) Hebrejský preklad uvádza šesť darov, grécky preklad ich uvádza sedem, pričom k poslednému priraďuje ešte dar bázne voči Bohu. Týchto sedem darov Ducha Svätého, ako ich uvádza aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, dostáva každý kresťan pri krste. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Sú potrebné, aby sme mohli ísť za Ježišom. Pomocou týchto darov dostáva pokrstený múdrosť a poznanie na to, aby vedel, čo od neho chce Boh, a tiež silu, aby mohol k Bohu smerovať. Nedostávame ich na službu iným, ale na naše osobné posvätenie. Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin