Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

kategória: Príprava na Turíce 2016 (strana 3 z 8)

Cieľom stránky je napomôcť príprave k prijatiu nového vyliatia Ducha Svätého na Turíce, prostredníctvom uvažovania nad uverejnenými článkami, v čase od 25. apríla – 15. mája 2016.

Ovocie Obnovy v Duchu Svätém: Zážitok Ducha

ozivujuce_vanutie_ds-250x250Pôsobenie Ducha Svätého v našom živote presahuje naše schémy myslenia. Nie je jednoduché hovoriť o „novom“ vyliatí Ducha, keďže vieme, že Duch Svätý nám bol daný už pri krste. To „nové“ je myslené tak, že ide o nové vyliatie Ducha Svätého, ktorý je už v nás. Ide o vyliatie, ktoré neprichádza zvonka, ale odohráva sa v našom vnútri. Je to rozvinutie, rozkvitnutie, pretekanie, účinkovanie Ducha Svätého, ktoré oslobodzuje v nás naše vnútorné skryté sily. Pokračovať v čítaní

Ovocie Obnovy v Duchu Svätom: Výpovede svedkov

ozivujuce_vanutie_ds-250x250Po prežitých skúsenostiach so zmenou života pod vplyvom Ducha Svätého na rozličných univeritách v USA, počnúc študentmi v Pittsburgu, skúsenosť prítomnosti Ducha Svätého sa šírila veľmi rýchlo medzi veriacimi rôznych spoločenských vrstiev. Stále narastajúci počet svedectiev prichádzal zo všetkých strán sveta od robotníkov, od bývalých väzňov, od univerzitných profesorov, od kontemplatívnych i aktívnych mníchov, ako aj z rozličných reholí. Bolo to čosi mimoriadne. Bez toho, že by existovali nejaké vzájomné spojenia, zdá sa, že Duch Svätý vzbudzoval na rozličných miestach sveta veľmi podobné skúsenosti. Zaujímavým svedectvom a dokladom pravdivosti tejto skutočnosti je súbor výpovedí štyridsiatich jezuitov, ktoré zozbieral páter J. G. Haughey SJ a časť z nich uverejnil kardinál Suenens vo svojej knihe Duch Svätý je našou nádejou. Štyridsať jezuitov tu podáva správu o tom, ako vo svojom vlastnom živote zakúsili Obnovu v Duchu Svätom. Pri čítaní týchto svedectiev kardinál Suenens konštatoval, že všetci zhodne svedčia o pôsobení Ducha Svätého. Ako vedúci motív často používajú tie isté slová, ale predsa napísané nezávisle od seba zároveň rozlične, vzhľadom na typ osobnosti toho-ktorého jednotlivca. Pokračovať v čítaní

Prečo je Obnova v Duchu Svätom potrebná?

ozivujuce_vanutie_ds-250x250Na túto otázku odpovedá profesor na Gregorovej univerzite v Ríme, páter F. A. Sullivan SJ, keď vysvetľuje, že v prvotnej Cirkvi sa k viere dostali ľudia až v dospelom veku. V plnom svojom vedomí dospeli k rozhodnutiu, že svoje životy odovzdajú Ježišovi. Zo vzťahu s cirkevným spoločenstvom vedeli, čo znamená byť kresťanom, ako Boh pôsobí v človeku skrze Ducha Svätého. Dnes je to však inak. Nás všetkých pokrstili v detstve a často nás neviedli ani v rodine, ani v náboženskom vyučovaní k osobnému rozhodnutiu, aby sme Ježiša Krista prijali za osobného Spasiteľa a Pána.

Práve v charizmatických modlitbových spoločenstvách obnova prebieha tak, že prostredníctvom rozhovorov, modlitby a všetkého, čo patrí do života kresťanského spoločenstva, noví členovia dospejú k osobnej viere a prijmú Ježiša za svojho Pána a Vykupiteľa. Svoje životy, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť odovzdávajú Ježišovi a prosia, aby ich naplnil Duchom Svätým, aby ich uschopnil na službu v Cirkvi. Prosia bratov a sestry, aby sa s nimi a za nich modlili, aby všetko, čo im Pán vo sviatosti krstu a birmovania udelil, ožilo, aby sa tak mohli stať v plnosti kresťanmi. Modlitbové spoločenstvo sa potom modlí za týchto bratov a sestry, najčastejšie vkladaním rúk. Toto staré gesto modlitby vyjadruje hlbokú spolupratičnosť s tým bratom alebo sestrou, za koho sa modlitbové spoločenstvo modlí. Takto konkrétnym spôsobom vyjadruje, že bratské spoločenstvo toho človeka sprevádza na ceste k Bohu, pomáha mu a podporuje ho. Pokračovať v čítaní

Čo je Obnova v Duchu Svätom

ozivujuce_vanutie_ds-250x250Začína sa vo chvíli, keď konečne poznávam svoju nedostatočnosť a obmedzenosť v službe, do ktorej ma Boh povolal, keď poviem: „Som v koncoch, som na dne.“ Začína sa osobným prijatím Božej lásky. Začína sa mojou osobnou modlitbou. O osobnej modlitbe nemecký jezuitský teológ Karl Rahner hovorí:

„Ak sme pri tejto modlitbe unavení, On sa neunaví nikdy. Aj keď nás zachvacuje bezhraničná nechuť z prázdnoty nášho srdca a z našej úbohej modlitby, on ostáva v ustavičnej vnútornej sviežosti svojej chvály, ktorou oslavuje Otca. Aj keď my máme strach zo skrytej nedôvery, ktorá – ako sa zdá – ako smrtiaci jed umŕtvuje slová našej modlitby skôr, ako vytrysknú zo srdca, On vraví slová, ktoré už nepotrebujú dôveru, pretože už vidia tvárou v tvár predmet našej viery. Aj keď v našej modlitbe bojuje skrytá beznádej nášho srdca s istotou, ktorá sa nám samým zdá v slovách modlitby taká vyumelkovaná, modlí sa On sám, neotrasiteľná istota večného Boha. Aj keď slová »milujem ťa, Bože«, ktoré Bohu tak často vravíme, znejú nášmu srdcu často trápne, až sa nám zdá, akoby za nimi číhalo hrozné nebezpečie, že by sa vynútené splnenie povinnosti lásky mohlo naraz obrátiť na pochabú nenávisť voči niekomu, koho milovať musíme, On sa modlí v nás a s nami i veľpieseň lásky, ktorá bez ohľadu na akúkoľvek povinnosť a zákon je len čistým výrazom lásky k milovanému Bohu. Pokračovať v čítaní

Obnova v Duchu Svätom na Slovensku

ozivujuce_vanutie_ds-250x250Na Slovensku počiatky Obnovy v Duchu Svätom, ako ich opisuje Imrich Degro vo svojej knihe Charizmatické hnutie, boli oveľa problematickejšie ako v susedných Čechách. Prvé spoločenstvá Katolíckej charizmatickej obnovy sa na Slovensku objavili v roku 1985, prevažne na strednom a východnom Slovensku, no väčšinou sa obnova širila len prostredníctvom laikov, bez kňazského vedenia. Tak sa v počiatkoch stávalo, že v tejto situácii nejasného alebo nijakého vedenia prichádzalo k nedostatočnej náukovej príprave, k pseudocharizmatickým prejavom, k davovej psychóze, k prílišnému zdôrazňovaniu duchovných darov a nedoceneniu podstatných prvkov obnovy, k prílišnému citovému nadšeniu, sprevádzanému neprimeranými prejavmi, čo niekedy sprevádzal aj nedostatok viditeľnejšieho ovocia Ducha Svätého, vzájomnej lásky a jednoty. Na druhej strane, ako sa možno o tom dočítať z výpovede kňazov a laikov, uverejnenej v časopise Nové Turíce v roku 1989, k tejto neblahej situácii v charizmatickej obnove prispievala niekedy aj nechuť samotných kňazov brať na seba novú pastoračnú povinnosť asistovať charizmatickej obnove v prípade jej výskytu v ich farnostiach alebo skupinách. Pokračovať v čítaní

Staršie príspevky Novšie príspevky