Na túto otázku odpovedá profesor na Gregorovej univerzite v Ríme, páter F. A. Sullivan SJ, keď vysvetľuje, že v prvotnej Cirkvi sa k viere dostali ľudia až v dospelom veku. V plnom svojom vedomí dospeli k rozhodnutiu, že svoje životy odovzdajú Ježišovi. Zo vzťahu s cirkevným spoločenstvom vedeli, čo znamená byť kresťanom, ako Boh pôsobí v človeku skrze Ducha Svätého. Dnes je to však inak. Nás všetkých pokrstili v detstve a často nás neviedli ani v rodine, ani v náboženskom vyučovaní k osobnému rozhodnutiu, aby sme Ježiša Krista prijali za osobného Spasiteľa a Pána.
Práve v charizmatických modlitbových spoločenstvách obnova prebieha tak, že prostredníctvom rozhovorov, modlitby a všetkého, čo patrí do života kresťanského spoločenstva, noví členovia dospejú k osobnej viere a prijmú Ježiša za svojho Pána a Vykupiteľa. Svoje životy, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť odovzdávajú Ježišovi a prosia, aby ich naplnil Duchom Svätým, aby ich uschopnil na službu v Cirkvi. Prosia bratov a sestry, aby sa s nimi a za nich modlili, aby všetko, čo im Pán vo sviatosti krstu a birmovania udelil, ožilo, aby sa tak mohli stať v plnosti kresťanmi. Modlitbové spoločenstvo sa potom modlí za týchto bratov a sestry, najčastejšie vkladaním rúk. Toto staré gesto modlitby vyjadruje hlbokú spolupratičnosť s tým bratom alebo sestrou, za koho sa modlitbové spoločenstvo modlí. Takto konkrétnym spôsobom vyjadruje, že bratské spoločenstvo toho človeka sprevádza na ceste k Bohu, pomáha mu a podporuje ho. Pokračovať v čítaní
Najnovšie komentáre