Obsedantno-kompulzívne povahové črty ovplyvňujú aj vzťah k Bohu. Podrobnejšie sa touto témou zaoberá taliansky kňaz a psychológ Nico Dal Molin vo svojej knihe Smerom k nebu, keď píše, že vzťah jednotlivca k Bohu Otcovi je ovplyvnený skúsenosťou rigidnosti a prísnosti, ktorú osoba prežila v detstve voči rodičovským postavám.[1] Takýto človek je schopný uveriť v Božiu lásku a milosrdenstvo, má však ťažkosť veriť, že práve on by mal byť objektom tejto lásky. Vo vzťahu k Bohu prevažuje pocit viny, ktorý má často podobu úzkostných škrupúľ. Jeho modlitba je tiež silne poznačená rigidnosťou, to značí, že sa modlí prevažne z povinnosti, nehľadá skutočne vzťah s Bohom, ale dobrý vzťah so sebou samým, svoje vlastné uspokojenie či upokojenie prostredníctvom modlitby.
Povahové črty tohto typu nesú so sebou izoláciu a kontrolu emócií, čo sa odráža nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj v duchovnom živote, v ktorom dominujú vôľové, intelektuálne a niekedy aj moralistické a dogmatistické aspekty. Izolácia či vylúčenie emócií z duchovného života ho však očividne ochudobňuje a uberá mu z jeho plnosti.
Najnovšie komentáre