Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

kategória: Piliere spirituality (strana 3 z 21)

Obsahom sú články, ktoré tvoria piliere ignaciánskej spirituality v kontakte s každodenným životom

Ignaciánska spiritualita X.: Božie volanie – naša odpoveď

V meditácii Výzva Kráľa predstavuje Ignác zmŕtvychvstalého Krista, ktorý volá každého človeka, aby šiel za ním. Boh sa ujíma iniciatívy, my odpovedáme na jeho výzvu.

Súčasťou ignaciánskej spirituality je požiadavka zistiť, čo očakáva Boh odo mňa, čo ešte viac očakáva. Ignác vynikal hlbokým pohľadom do Božieho života a Božieho stvorenia. Rozvinul tiež mnohé spôsoby modlitby, pravidlá rozlišovania, duchovnú disciplínu a vhodný prístup k apoštolskej práci. V podstate však všetky tieto prvky majú pomôcť odpovedať na závažnú otázku: Čo ešte odo mňa očakáva Boh? Boh volá, my odpovedáme. To je základná črta dynamiky duchovného života. Pokračovať v čítaní

Ignaciánska spiritualita IX.: Duchovný život je putovanie

V autobiografii nazýva Ignác sám seba pútnikom. Pútnici nie sú tulákmi, ľuďmi, čo chodia po svete, cestujúcimi bez cieľa. Pútnici majú jasne vytýčený cieľ, hoci môžu prejsť mnoho rôznych ciest, kým zavŕšia svoje putovanie. Pre Ignáca je duchovný život skutočnou púťou, ktorá si nevyžaduje mapu, ale „spôsob postupovania“, aby sa dosiahol vytúžený cieľ.

Na konci života Ignác nadiktoval krátke rozprávanie o svojej minulosti jezuitovi Luis Consalvesovi da Cámara. Urobil to dosť nerád a s odporom, vlastne iba preto, že páter Cámara a iní blízki spolupracovníci ho o to prosili. Ignác bol skromný človek. Nevidel dôvod všade rozprávať o svojich úspechoch. Jeho priatelia však vedeli, že Ignácove duchovné úvahy sú hlboko zakorenené v udalostiach jeho života, a chceli, aby skúsenosť opísal vlastnými slovami. Autobiografia predstavuje cenný dokument, ktorý mnohorakým spôsobom pomáha lepšie pochopiť Ignáca a jeho spiritualitu.

V rozprávaní o svojom živote sa teda Ignác nazýva pútnikom. Pokračovať v čítaní

Ignaciánska spiritualita VIII.: Hriech je nedostatok vďačnosti

Vo svojej autobiografii Ignác konštatuje, že sa ho istého dňa zmocnili veľké škrupule, ktoré sa týkali jeho hriechov. Vyskúšal rozličné ľudské lieky, ale napokon sa musel zveriť Božiemu milosrdenstvu. K hriechu, ako to vtedy jasne videl, možno pristupovať z dvoch hľadísk. Hriech môžeme definovať ako nevďačnosť voči Bohu, ktorý nás neprestáva obdarovávať svojimi darmi. A hriech možno takisto stotožniť s nedostatkom úcty voči tomu, ktorého nazývam Bohom svojho života.

Niečo tu nehrá. Náš svet je plný utrpenia a zla. Vidíme neporiadok vo vlastných srdciach. Často cítime neodolateľný tlak, aby sme sa obrátili Bohu chrbtom. Kresťanský názov takejto poruchy je hriech. Je to integrálny prvok evanjelia. Je to choroba sveta, ktorú prišiel Kristus uzdraviť. Je to nepriateľ, ktorého musíme zničiť.

Čo je však hriech? Pokračovať v čítaní

Pôst so sv. Ignácom – 2. časť

5_Ignac_P.Norman O´Neal SJEšte viac do hĺbky…

V štvrtom pravidle (213) ide sv. Ignác viac do hĺbky: nerozlišuje viac medzi chlebom, nápojom a inými potravinami, ale navrhuje proces pre „dosiahnutie strednej, umiernenej, striedmej cesty, ktorú treba zachovávať v jedení a pití“. Nasledujme postupný vývoj citovaním krok po kroku túto časť, ktorá nie je bez paradoxov. „Keď dávame pozor na to, aby sme neochoreli a tiež odopieraním si toho, čo vyhovuje  čo je normálne a potrebné, rýchlejšie dosiahneme strednú cestu. – (pozn. Španielsky text znie „el medio que debe tener…“ Vybrali sme preto odtieň  „spôsob bytia“ „časovo sa zhodovať so samým sebou“ ktorý prináša tento výraz spoločne, lebo priamy vzťah k jedlu je tiež priamym vzťahom k sebe samému.) Pokračovať v čítaní

Pôst so sv. Ignácom

5_Ignac_P.Norman O´Neal SJTémy súvisiace s jedlom tiež tvoria súčasť duchovnej skúsenosti. Otázku  jedla a duchovnosti si už viacerí kládli a je súčasťou  klasických textov kresťanskej askézy. Ale ich perspektíva sa zdá dosť vzdialená mysleniu v našej dnešnej dobe. Napriek tomu je tu vždy  intuícia : Pôst sa zdá byť rehabilitovaný do praktického života v podobe kampaní za zdravie, pre estetiku tela, a najmä v kampaniach solidarity proti hladu vo svete. Nebude to však iba sociálna otázka, lebo aj keď možno sme citlivejší na sociálne nespravodlivosti, ak sa pozrieme do hĺbky problematiky jedla v súvislosti so spiritualitou, musíme si uvedomiť, že ide veľakrát o našu osobnú vnútornú nezriadenosť. Spôsob, akým sa sv. Ignác zaoberá touto otázkou nájdeme v   pravidlách, ako sa v budúcnosti správať pri jedení (DC. 210-217), ktoré jednohlasne indikujú : otázka pôstu v jedle sa týka rozlíšenia toho, čo je ťažké na posúdenie, toho, čo je prirodzene nie tak jasné.

Pravidlá, ako sa v budúcnosti sprá­­­­­vať pri jedení.

Pokračovať v čítaní

Staršie príspevky Novšie príspevky